Pred 30 rokmi – 1. januára 1994 – mexickou politickou scénou otriaslo povstanie Zapatistickej armády národného oslobodenia (EZLN – Ejército Zapatista de Liberación Nacional). Armáda slabo vyzbrojených domorodcov nakrátko ovládla niekoľko miest a dedín v štáte Chiapas na juhu Mexika a po protiofenzíve mexickej armády sa stiahla do izolovaných oblastí Lacandónskeho pralesa, kde sa udržala a neskôr vytvorila sieť autonómnych dedín (caracoles).EZLN sa nikdy neusilovala o zvrhnutie centrálnej vlády a prevzatie moci, ale o získanie autonómneho územia. V praxi ide o synkretizmus starej mayskej tradície caracol (kruhov), ľavicovej solidarity, feminizmu a anarchizmom inšpirovanej sociálnej organizácie v podobe samosprávnych poľnohospodárskych a výrobných spoločenstiev, ktoré sú nezávislé od sprostredkovateľov medzi výrobou a distribúciou.
Jednou z predností zapatistov bolo, že sa nikdy nenechali nikým asimilovať a zachovali si svoju jedinečnosť v súčasnom svete. Akokoľvek kontroverzné a zastarané môžu byť niektoré ich postupy a prístupy, ich sen o spravodlivej, solidárnej, rozmanitej a otvorenej autonómnej spoločnosti sa zdá byť aktuálnejší než kedykoľvek predtým.
“Sledujeme a počúvame chorý svet a spoločnosť rozdrobenú na milióny vzájomne odcudzených ľudí, ktorí tápajú v hmle individuálneho prežitia, ale spája ich útlak systému, ktorý je ochotný urobiť čokoľvek, aby uhasil svoju túžbu po zisku, aj keď je jasné, že jeho smerovanie je v priamom rozpore s ďalšou existenciou planéty Zem.”
19. júla 1936, sa v reakcii na pravicový puč generála Francisca Franca pracujúci v Španielsku chopili zbraní a zahájili jednu z najrozsiahlejších sociálnych revolúcií v histórii. V nasledujúcej občianskej vojne sa postavili proti španielskym kapitalistom, ktorých podporovalo nacistické Nemecko a fašistické Taliansko. V revolučných oblastiach prevzali pracoviská a pôdu anarchistickí a socialistickí robotníci a roľníci a začali ich spravovať kolektívne.
Dnes si pripomíname narodenie španielskeho revolučného hrdinu, antifašistu a najvýraznejšiu postavu španielskej občianskej vojny. Buenaventura Durruti symbolizoval odvážny boj robotníkov a roľníkov v Španielsku a ducha španielskeho anarchizmu. 
V roku 1871 parížsky robotníci prevzali kontrolu nad svojim mestom a vytvorili Parížsku komúnu. Tá bola nakoniec potlačená, pričom za sebou zanechala desiatky tisíc mŕtvych komunardov. Po Európe sa šírila násilná kampaň proti lavici, ktorá zahnala anarchistov do podzemia. Taktika „propagandy činom“ sa zrodila z frustrácie, ktorú kvôli tomu revolucionári pociťovali. 
Posledné mesiace vyšlo u českých susedov pomerne veľa zaujímavých kníh a brožúr. Pripomeňme si pár noviniek, ktoré na nás na boofairy čakajú. Pomerne nové vydavateľstvo 
1. mája vyšlo nové číslo časopisu Existence, ktoré je venované anarchistickému mysliteľovi P. A. Kropotkinovi pri príležitosti stého výročia jeho úmrtia. Na Slovensku ho zoženieš na 
Globálny deň nerastu/Global Degrowth Day (sobota 5. júna 2021) je každoročné podujatie, ktoré vyzýva všetkých ľudí, skupiny, organizácie a hnutia, ktorým je blízka myšlienka nerastu, k organizovaniu lokálnych akcí a vzájomnej spolupráci. Cieľom tohto dňa, je skrz radu iniciatív po celom svete, zdieľať alternatívy k spoločnosti orientovanej na ekonomický rast a ukázať tak, že dobrý život pre všetkých je možný.
Rok 1968 a celá éra 60. a 70. rokov sa vyznačovali svetovými bojmi; pracovníkov, mládeže, študentov. Proti práci a vykorisťovaniu, proti štátu, triednej spoločnosti, autorite, proti rasovým, sexuálnym a rodovým represiám, proti vojne, dusnej morálke a konformite každodenného života. V rokoch 1967-1968 prebiehali politické protesty a vznikali študenské a iné hnutia v Nemecku, USA, Taliansku, Československu, Poľsku, Japonsku, Mexiku, Švajčiarsku a v ďalších krajínách. Nikde však nedosiahli takej intenzity ako vo Francúzsku.
★ Dunstan Bruce z Chumbawamba zverejnil upútavku na svoj dokumentárny film „I Get Knocked Down“. Film rozpráva príbeh o tom, ako kapela ovplyvnila jeho život a o tom, čomu sa venuje po jej skončení. Zdá sa ale, že nie je len o histórii samotnej Chumby. V traileri sú členovia rôznych kapiel, napríklad Penny Rimbaud z Crass, Sean Forbes z Hard Skin či Ian Mackaye z Fugazi. Trailer si môžete pozrieť nižšie.
Kolumbia prechádza krízou, ktorá sa v posledných mesiacoch zhoršila v dôsledku mnohých reforiem (dane, zdravotníctvo, dôchodky), ktoré chce fašistická vláda Demokratického centra na čele s Ivanom Duquom a Álvarom Uribe Vélezom zaviesť na kolumbijský ľud. Ľudia z ULET-AIT (anarchosyndikalistická skupina) spoločne s mnohými sociálnymi, politickými a občianskymi organizáciami sa rozhodli zostať v uliciach, pokým nebudú tieto reformy stiahnuté a vláda nezačne reagovať na masaker stoviek ľudí, ktorí sa postavili proti extraktivizmu , policajnému a štátnemu násiliu a proti politike plodiacej životné neistoty.
Piatok 21.5.2021 
Prvého mája zverejnila Priama akcia výzvu a dotazník, ktorým by chcela podporiť rozbehnutie aktivít v regiónoch. Zapoj sa.
8.mája uplynulo 76 rokov od konca Druhej svetovej vojny. Svet si tento deň pripomína a oslavuje ako deň víťazstva nad fašizmom. Je dobré pripomínať si tragickú minulosť, spomenúť si na odvahu a odhodlanie ľudí, ktorí sa postavili zvrátenému réžimu na odpor. Je však čo oslavovať? Fašizmus je v súčasnej spoločnosti stále prítomný. Či už v podobe neonacistov a neofašistov alebo v podobe rôznych pravicových strán a skupín rozťahujúcich sa vo verejnom a politickom priestore. Dôkazom sú silné neofašistické a konzervatívne pravicové strany v našom parlamente, protiutečenecky ladené politické skupiny a nálady u nás i v susedenom Česku, stovky až tisícky ľudí pochodujúcich pod zástavami neonacistických skupín v Poľsku, znevažujúcich obete druhej svetovej vojny, útočiacich na práva menšín a reprodukčné práva žien, fašistický premiér Maďarska, prezident Turecka a celkový vzostup týchto tendencií v Európe i vo svete.
3. mája 2021 vyplávala od mexických brehov loď “La Montaña” (Hora), na ktorej palube sa nachádza delegácia zapatistických žien, mužov a ďalších, na ceste do Európy. Hlavným cielom výpravy je návšteva Madridu pri príležitosti 500. výročia dobytia Aztéckej ríše conquistadorom Hermánom Cortézom 13. septembra 1951, ktoré započalo kolonizáciu teritórií dnes známych ako Latinská Amerika. 
Po 500 rokoch priplávajú potomkovia Máyov do Európy, aby nahlas povedali, že už necítia žiadny smútok ani horkosť. Prinášajú nám posolstvo, že iný svet – svet , do ktorého sa vojde veľa svetov – je možný.
te. Nechýbali noviny pre anglicky, česky a škandinávsky hovoriacich. Rovnako ako anarchisti z Chicaga, pôsobili v odboroch a organizovali pre pracujúcich pikniky, prednášky, tance, čítania a ďalšie podujatia. Tak pomohli vytvoriť silné putá triednej solidarity, čo znepokojovalo šéfov, ktorí chceli rozbiť organizácie pracujúcich.