Skip to content

  • Domov
  • O nás
  • Časopis Burič
  • Infoshop Malatesta
  • Food not bombs
  • Kubík
  • Distribúcia
  • Kontakt
  • Pridaj sa

Buenaventura Durruti

Posted on 13/07/2021 - 13/07/2022 by zdola

Dnes si pripomíname narodenie španielskeho revolučného hrdinu, antifašistu a najvýraznejšiu postavu španielskej občianskej vojny. Buenaventura Durruti symbolizoval odvážny boj robotníkov a roľníkov v Španielsku a ducha španielskeho anarchizmu.

“Na začiatku roku 1936 žil Durruti hneď vedľa môjho domu, v malom byte v priemyselnej štvrti Sans neďaleko Barcelony. Šéfovia a podnikatelia ho zaradili na čiernu listinu. Nikde si nemohol nájsť prácu. Jeho partnerka Émilienne pracovala ako uvádzačka v kine, aby mala rodina na jedlo a šaty.
Jedno popoludnie sme ho išli navštíviť a našli sme ho v kuchyni. Mal na sebe zásteru, umýval riad a pripravoval večeru pre svoju dcérku Colette a manželku. Kamarát, s ktorým som tam šiel, sa pokúsil zavtipkovať: „Hej, Durruti, ale to sú ženské práce.“ Durruti nevrlo odpovedal: „Vezmite si tento príklad: keď moja žena ide do práce, upratujem dom, ustielam postele, pripravujem jedlo a starám sa o moju dcérku. Ak si myslíte, že sa anarchista musí  povaľovať v bare alebo kaviarni, zatiaľ čo jeho manželka pracuje, znamená to, že ste nič nepochopili. ““
★ Buenaventura Durruti. Narodený 14. júla 1896, León, Španielsko.

★ The Brief Summer Of Anarchy.

Buenaventura Durruti sa narodil 14. júla 1896 v Leone, v hornatej oblasti v severnom Španielsku. Nikdy to nebola anarchistická bašta ako Katalánsko alebo Andalúzia. Tam začal už v 14. rokoch pracovať ako železničný robotník. Bol jedným z deviatich bratov (jedného zabili pri povstaní v Astúrii v októbri 1934, ďalší zahynul v boji proti fašistom na madridskom fronte a ostatných zavraždili fašisti). Jeho otec bol železničiarom v Leone a označoval sa za liberálneho socialistu. V roku 1917 sa zúčastnil štrajku organizovaným španielskou odborovou organizáciou UGT (Unión General de Trabajadores), pri ktorom bolo vládnymi vojenskými oddielmi zabitých 70 ľudí, viac ako 500 zranených a cca 2000 štrajkujúcich uväznených bez riadneho súdneho procesu. Po tejto udalosti Durruti utiekol do Francúzska. Brutalita španielskeho štátu mala na mladého Durrutiho hlboký a trvalý vplyv.

Od jesene 1917 do začiatku roku 1920 pracoval v Paríži ako mechanik. Potom sa rozhodol pre návrat do Španielska. Vo Francúzku prišiel do styku s exilovými anarchistami, ktorých vplyv viedol k tomu, že sa po návrate v januári 1919 pripojil k anarchosyndikalistickému zväzu CNT(Confederación Nacional del Trabajo). V týchto rokoch sa zapájal do niekoľkých štrajkov ale nakoniec bol donútený odísť do exilu a skončil v Latinskej Amerike. V roku 1931 však Španielska monarchia padla a Durruti sa vracia do Barcelony spoločne so svojou francúzkou spoločníčkou Emilienne. Vstúpil do Iberskej anarchistickej federácie (FAI) , konkrétne anarchistickej organizácie a spolu s ďalšími ozbrojencami založili skupinu „Nosotros“.

Začiatkom občianskej vojny v Španielsku stál Durruti so svojimi druhmi v čele úspešného ozbrojeného odporu proti Frankovým vojenským jednotkám, sformovaným k obsadeniu Barcelony. Vo veľkej časti Španielska vyhrávali napriek fašistickej prevahe. Anarchistická účasť bola rozhodujúcou pri odolávaní fašistom v celej krajine.

24. júla Durruti odišiel (z Barcelony, kde sa anarchistický cieľ, ktorým je samospráva pracujúcich, priama demokracia a sloboda začínali uvádzať do praxe) s ozbrojenou kolónou smerom k Zaragoze obsadenej fašistami.  Táto robotnícka milícia bez dôstojníkov alebo iných vojenských výdobytkov postupovala a zachraňovala aragónsky front pred oveľa lepšie vybavenými jednotkami.

Anarchistické sily podporovali sociálnu transformáciu, ktorá znamenala založenie poľnohospodárskych kolektívov v Aragone, čo rozrušilo autoritárov komunistických a socialistických strán, podľa ktorých sa s pokračujúcou revolúciou nedala vojna vyhrať. Vojna alebo žiadna vojna, títo budúci vládcovia by nikdy neboli za skutočnú demokraciu.

Po oslobodení Aragónskeho regiónu počas Španielskej občianskej vojny poskytol anarchistický odborár a jeden z popredných milicionárov Buenventura Durruti rozhovor pre noviny Star z Toronta. „To, o čo nám tu ide, je zničenie fašizmu raz a navždy.
A áno, aj navzdory vláde. Žiadna vláda na svete nebude bojovať s fašizmom do smrti. … Vieme, čo chceme. Nezaujíma nás, že tam niekde je nejaký Sovietsky zväz, kvôli ktorého mieru a pokoju boli pracujúci v Nemecku a Číne Stalinom ponechaní napospas fašistickým barbarom. Chceme revolúciu tu v Španielsku, teraz, nie snáď po ďalšej vojne v Európe. … Hitlerovi a Mussolinimu naháňame našou revolúciou oveľa väčší strach ako celá Červená armáda v Rusku. Ukazujeme príklad pre nemeckú a taliansku pracujúcu triedu, ako sa vysporiadať s fašizmom.“

Novinár Pierre van Passen tu Durrutiho prerušil a položil mu otázku: „Ale aj keď zvíťazíte, budete sedieť na hromade trosiek“. Durruti odpovedal: „Vždy sme žili v slumoch a rôznych dierach. Na nejaký čas sa s tým popasujeme. Pretože nesmiete zabúdať, že tiež vieme ako budovať. Sme to my, pracujúci, kto vybudoval tieto paláce a mestá, tu v Španielsku, v Amerike, všade. … My, pracujúci, môžeme vybudovať iné, také, ktoré ich nahradia a budú ešte lepšie! My sa trosiek nebojíme ani prinajmenšom. My zdedíme túto zem, o tom niet najmenších pochýb. Buržoázia môže zničiť a zruinovať svoj svet predtým ako opustí javisko dejín. Nosíme nový svet, tu, v našich srdciach. A ten svet rastie každou minútou.“

Durruti stelesňoval pocity a ciele pracujúcich, bol zvláštnym „veliteľom“, ktorého hlavnou výsadou bolo bojovať v prvej línii a ktorého jedinou hodnosťou bola úcta. Jeho odvážny život sa skončil v novembri roku 1936. 15.novembra dorazil so silou 1 800 mužov posilniť obranu Madridu, kde okamžite prešli do úseku najtvrdších bojov. 19teho ho žiaľ zasiahla guľka. Zomrel 20. novembra za svitania a pochovaný bol o dva dni neskôr na Montjuichovom cintoríne v Barcelone. Jeho rakvu sprevádzal dav 500 000 ľuďí, ktorí niesli červenočiernu vlajku anarchizmu (pozri obrázok nižšie). Bol to najväčší pohrebný sprievod, aký sa v tomto meste kedy uskutočnil.

Durruti bol človek, ktorý bojoval za svoj zväz a anarchistické ideály. Nikdy nevyhľadával žiadne zvláštne privilégiá. Rovnako rád konal ako čítal či uvažoval, miloval, sníval a bol odhodlaný urobiť tento svet lepším miestom.

★ Na pamiatku anarchistickej revolúcie z 19. júla 1936

http://libcom.org/history/articles/1896-1936-buenaventura-durruti

https://libcom.org/history/brief-summer-anarchy-life-death-durruti-hans-magnus-enzensberger?fbclid=IwAR2-D592ieymDYIkA680vdWjFLZrUFkk_visvoqgl8Z87RI7ZKUk842nqvM

https://theanarchistlibrary.org/library/peter-newell-buenaventura-durruti

https://libcom.org/files/The%20Brief%20Summer%20of%20Anarchy.pdf

https://zeleznakolona.bandcamp.com/album/my-sa-trosiek-neboj-me

https://www.youtube.com/watch?v=U-W_iD7hjdk

Posted in Články, História, Zo svetaTagged Anarchizmus, Durruti, Španielska občianska vojna

Navigácia v článku

10.júla 1932 vznikla Antifašistická akcia
85 rokov od Španielskej sociálnej revolúcie 1936

★ Newsletter ★

Díky.

  • Články
  • Z domova
  • Zo sveta
  • Akcie
  • História
  • Teória
https://radar.squat.net/sk/events/country/SK
Zdola

Priama akcia

Anarchistická federácia

Karmína

Antifa

Bod obratu

Hájovňa

Klub

Kundy Crew

Hogwash

Kozmos

NoLog

KPK

ABC

Zádruha

Anarchistický festival knihy

Squat Bublina

Subverze

Dobromysl

Tagy

1.máj 8.máj ABC Anarchistický festival knihy Anarchizmus Antifašizmus Benefičný koncert Bielorusko Brožúrky Burič Chumbawamba Columbia Durruti Ekologická kríza Ekológia Existence EZLN Foto Global Degrowth Day Globálny deň nerastu História Infoshop Malatesta Klimatický štrajk Klíma Knihy Leonard Peltier Mjanmarsko Myanmar Máj68 Palestina Parížsky máj 68 Postanarchizmus Priama akcia Protest Protesty Sociálna revolúcia Solidarita UAFA CUP United Colors of Football Vojna na Ukrajine Výzva Zapatisti Zapatistky Španielska občianska vojna Štrajk

RSS Anarchistická federácia

  • Rozhovor: Yellow Peril Tactical 05/02/2023
    Překlad z polského antifašistického webu 161 Crew o antiautoritářském kolektivu držitelů zbraní z USA
  • Francie: Proti důchodové reformě 04/02/2023
    Text letáku vydaného u příležitosti protestů proti penzijní reformě ve Francii
  • Povstání v Dolní Kalifornii 03/02/2023
    Připomínáme významné anarchistické povstání, k němuž došlo v Mexiku roku 1911. Více se dočtete v knize o R. F. Magónovi.

RSS Kapitál

  • Kiosk po človeku: reportáž 23/01/2023
    V reportáži z divadelného festivalu Kiosk sa venujeme otázke, čo bude po človeku. Bude ešte existovať tanec? Bude existovať divadlo, aj keď sa naň nikto nebude pozerať? Ročník 2022 festivalu Kiosk po sebe zanechal veľké reakcie a podarilo sa mu rozvíriť kľudné vody. Dramaturgia, ktorá do bodky dodržala tému, je aj teraz, pol roka po, predmetom diskusie. Bavíme […]
  • Kultúre radšej nič. Bratislavský kraj ruší dotačný systém na podporu kultúry 18/01/2023
    Na januárovom zastupiteľstve Bratislavského samosprávneho kraja nás pravdepodobne čaká zrušenie takzvanej Bratislavskej Regionálnej Dotačnej Schémy (BRDS). O zrušenie BRDS žiada aj Komisia kultúry, ktorá plánuje kumulovať zdroje do ďalšieho rozpočtového roka. Zrušenie BRDS je však krokom, ktorý je zavŕšením dlhodobých procesov, ktoré sa odštartovali nástupom Juraja Drobu na župu koncom roka 2017.BRDS, ktorá vznikla v […]
  • Filmový festival Inakosti dostáva kvír kinematografiu do verejného priestoru 10/01/2023
    Témou nevšednej epizódy podcastu Kapitalx, ktorá spája kvír a feministickú sekciu mesačníku Kapitál s tou filmovou, je 16. ročník Filmového festivalu Inakosti. Sasi Moran a Barbora Nemčeková pozvali na rozhovor riaditeľku Festivalu, manažérku a dramaturgičku kina Lumiére Zitu Hosszúovú. V tejto epizóde sa dozviete ako sa zmenil Festival po tragickej udalosti v Teplárni, niečo o […]

RSS Karmína

  • Odbory a pracujúci na prahu ďalšej krízy 25/01/2023
    V akej kondícii vstupujeme do nového odobia?
  • Die Tragödie der ukrainischen Arbeiter*innenklasse 31/10/2022
    Clan-Kapitalismus, die Nationalfrage, und der Krieg.
  • O tragédii ukrajinskej triedy pracujúcich 28/09/2022
    Rozhovor s Karmínou pre časopis Sozial.Geschichte Online.

RSS Alarm

  • Tak pravil David Bowie. Nebo ne? Můžeme věřit archetypu osamělého génia? 04/02/2023
    Režisér Brett Morgen natočil dokument o Davidu Bowiem. Impozantní filmová koláž nám paradoxně nabízí docela zjednodušený profil světové popstar.
  • Stávkující kurýři Woltu poslali vedení petici se svými požadavky 04/02/2023
    Organizátoři úspěšné středeční stávky kurýrů Woltu požadují „spravedlivé a transparentní honoráře“ a jsou odhodlaní k další stávce.
  • Místo politiků odchází z ANO marketéři. Strana jako firma se zadrhla 03/02/2023
    Po deseti letech končí v hnutí ANO většina marketingových expertů. Co nového přinesli do české politiky a je možné mít politickou stranu bez politického obsahu?

Archív

  • január 2023
  • december 2022
  • september 2022
  • august 2022
  • jún 2022
  • máj 2022
  • apríl 2022
  • marec 2022
  • február 2022
  • január 2022
  • december 2021
  • november 2021
  • október 2021
  • september 2021
  • august 2021
  • júl 2021
  • jún 2021
  • máj 2021
  • apríl 2021
nolog.cz |