Prvého mája si pripomíname pamiatku na štyroch anarchistov popravených za boj za 8-hodinovú pracovnú dobu.
1.mája roku 1886 sa v Spojených štátoch amerických konali mohutné štrajky a demonštrácie na podporu požiadaviek za 8-hodinovú pracovnú dobu. Pokojný protest proti násiliu polície z predošlých dní, ktoré si vyžiadalo obete na životoch spomedzi pracujúcich na chicagskom Haymarkete bol 4.mája napadnutý políciou, načo odpoveďou proti nim bola vrhnutá bomba. Z atentátu boli obvinení ôsmi anarchisti. Aj napriek žiadnym dôkazom a mohutným protestom po celom svete boli napokon štyria anarchisti 11. novembra 1887 popravení a piaty spáchal pred rozsudkom samovraždu. Zvyšní traja boli v roku 1893 zbavení viny s konštatovaním, že celý proces bol zinscenovaný a preukázala sa nevina všetkých obžalovaných. Štát podľa slov obžaloby postavil „Anarchiu pre súd“ a dúfal, že ich smrť bude tiež smrťou anarchistickej myšlienky. 1. máj bol na ich pamiatku neskôr vyhlásený ako Sviatok pracujúcich. Komunistické režimy vo východnej Európe v dvadsiatom storočí degradovali tento deň na manifestáciu svojej moci a tradícia boja pracujúcich za svoje práva bola takmer zahladená. Začalo sa to pred viac ako storočím, keď Americká federácia práce prijala historické uznesenie, ktoré tvrdilo, že od 1. mája 1886 bude zavedená osem hodinová pracovná doba. V mesiacoch pred týmto dátumom sa tisíce ľudí zapájalo do boja za kratší pracovný deň. Kvalifikovaní aj nekvalifikovaní, čierni aj bieli, muži aj ženy, domáci aj cudzinci.
Chicago
Len v Chicagu štrajkovalo 400 000 ľudí. Noviny informovali, že „mlyny sa zastavili a z vysokých komínov tovární nevychádzal žiadny dym.“ Toto bolo hlavné centrum agitácie a tu boli anarchisti v popredí robotníckeho hnutia. Vďaka svojej činnosti sa Chicago nemalou mierou stalo vynikajúcim odborovým centrom a najviac prispelo k osemhodinovému hnutiu. Anarchistické hnutie v Chicagu bolo silné. V roku 1884 tu vydali prvý anarchistický denník na svete Chicagoer Arbeiter-Zeitung a týždenník Fackel a nedeľné vydanie Vorbote. Do roku 1886 mali tieto noviny náklad viac ako 26 000 – čítala ich veľká nemecká prisťahovalecká komunita robotníckej triedy v mes
te. Nechýbali noviny pre anglicky, česky a škandinávsky hovoriacich. Rovnako ako anarchisti z Chicaga, pôsobili v odboroch a organizovali pre pracujúcich pikniky, prednášky, tance, čítania a ďalšie podujatia. Tak pomohli vytvoriť silné putá triednej solidarity, čo znepokojovalo šéfov, ktorí chceli rozbiť organizácie pracujúcich.
Keď sa 1. mája 1886 tohto mesta dotkli osemhodinové štrajky, pripojila sa polovica pracovnej sily v spoločnosti McCormick Harvester Co. O dva dni neskôr sa konalo hromadné zhromaždenie 6 000 členov zväzu „rezačov dreva“, ktorí tiež vyšli do štrajku. Stretnutie sa konalo iba blok od závodu v McCormicku a pripojilo sa k nemu odtiaľ približne 500 štrajkujúcich. Pracovníci si vypočuli prejav anarchistu Augusta Spiesa, o ktorý ho požiadal ústredný odborový zväz. Zatiaľ čo Spies rečnil, vyburcovaní pracujúci stáli spolu a nepoddávali sa šéfom, štrajkokazi sa vydali do neďalekého závodu McCormick. Štrajkujúci, ktorým pomáhali „rezači dreva“, pochodovali po ulici a prinútili štrajkokazov vrátiť sa do továrne. Zrazu dorazilo 200 policajtov a zaútočili na dav s palicami a revolvermi. Spies, pobúrený brutálnymi útokmi, ktorých bol svedkom, odišiel do kancelárie Arbeiter-Zeitung a rozoslal obežník, v ktorom vyzval pracujúcich z Chicaga, aby sa nasledujúce noci zúčastnili protestných zhromaždení. To sa uskutočnilo na námestí Haymarket Square. Prejav tam predniesli Spies a ďalší dvaja anarchisti pôsobiaci v odborovom hnutí Albert Parsons a Samuel Fielden. Continue reading “História anarchistického 1.mája”