Leonard Peltier je indiánsky politický väzeň a aktivista Amerického indiánskeho hnutia (AIM). Bol obvinený z vraždy dvoch agentov FBI v roku 1975 v rezervácii Oglala Sioux. Jeho prípad sa stal známym po tom, čo vyšli najavo nezrovnalosti pri obžalovaní a súdnom procese. Po oslobodení svojich spolubojovníkov a vydaní z Kanady pod falošnými zámienkami bol Peltier v nepriateľskom meste bielou porotou usvedčený . Voči svojmu trestu sa mnohokrát odvolával a zažaloval FBI za zadržanie tisícok strán dôležitých právnych dokumentov zo žiadosťami FOIA. (The Freedom of Information Act ) Pred pár dňami, 12teho septembra oslávil 77 rokov.
6. februára 2021 to bolo 45 rokov od Leonardovho nespravodlivého uväzenia. V roku 1976 falošné tvrdenia FBI viedli k Leonardovmu vydaniu z Kanady, aby sa postavil pred súd v USA. Celé pozadie o jeho boji nájdete v dokumente Incident na Oglala od režiséra Michaela Apteda a Warrior od Suzie Bare. Pre lepšie pochopenie vojny USA proti pôvodnému obyvateľstvu a hnutiu indiánov je tiež kniha „V duchu bláznivého koňa” od Petera Matthiessena. Continue reading “Indiánsky politický väzeň a aktivista Leonard Peltier je už viac ako 45rokov vo väzení”
19. júla 1936, sa v reakcii na pravicový puč generála Francisca Franca pracujúci v Španielsku chopili zbraní a zahájili jednu z najrozsiahlejších sociálnych revolúcií v histórii. V nasledujúcej občianskej vojne sa postavili proti španielskym kapitalistom, ktorých podporovalo nacistické Nemecko a fašistické Taliansko. V revolučných oblastiach prevzali pracoviská a pôdu anarchistickí a socialistickí robotníci a roľníci a začali ich spravovať kolektívne.
Dnes si pripomíname narodenie španielskeho revolučného hrdinu, antifašistu a najvýraznejšiu postavu španielskej občianskej vojny. Buenaventura Durruti symbolizoval odvážny boj robotníkov a roľníkov v Španielsku a ducha španielskeho anarchizmu. 
V roku 1871 parížsky robotníci prevzali kontrolu nad svojim mestom a vytvorili Parížsku komúnu. Tá bola nakoniec potlačená, pričom za sebou zanechala desiatky tisíc mŕtvych komunardov. Po Európe sa šírila násilná kampaň proti lavici, ktorá zahnala anarchistov do podzemia. Taktika „propagandy činom“ sa zrodila z frustrácie, ktorú kvôli tomu revolucionári pociťovali. 
Rok 1968 a celá éra 60. a 70. rokov sa vyznačovali svetovými bojmi; pracovníkov, mládeže, študentov. Proti práci a vykorisťovaniu, proti štátu, triednej spoločnosti, autorite, proti rasovým, sexuálnym a rodovým represiám, proti vojne, dusnej morálke a konformite každodenného života. V rokoch 1967-1968 prebiehali politické protesty a vznikali študenské a iné hnutia v Nemecku, USA, Taliansku, Československu, Poľsku, Japonsku, Mexiku, Švajčiarsku a v ďalších krajínách. Nikde však nedosiahli takej intenzity ako vo Francúzsku.
te. Nechýbali noviny pre anglicky, česky a škandinávsky hovoriacich. Rovnako ako anarchisti z Chicaga, pôsobili v odboroch a organizovali pre pracujúcich pikniky, prednášky, tance, čítania a ďalšie podujatia. Tak pomohli vytvoriť silné putá triednej solidarity, čo znepokojovalo šéfov, ktorí chceli rozbiť organizácie pracujúcich.