Medzinárodná asociácia pracujúcich (IWA) bola založená v roku 1922 a tento mesiac oslavuje sté výročie svojho vzniku. V priebehu minulého storočia zastupovala milióny ľudí, čelila represiám štátnych síl a odrazila sa od priepasti. Bojovala za zrušenie kapitalizmu a štátu, zavedenie libertínskeho komunizmu, priamej demokracie a samosprávy pracujúcich.
Hoci počiatky anarchistického zväzu siahajú až k Prvej internacionále a neslávnemu rozkolu s marxistami v roku 1872, jeho kľúčovým momentom bolo obdobie po prvej svetovej vojne.
Keď v rokoch 1917 – 18 povstali roľníci a robotníci v Rusku, zavládol optimizmus, že svet je konečne svedkom začiatku veľkej revolučnej vlny. Mnohí anarchisti z rozpadajúceho sa ruského impéria sa vrátili, aby pomohli s rozvíjajúcim sa bojom.
Revolúcia však bola zradená. Frakcia pod vedením Lenina, Trockého a Stalina prevzala kontrolu nad mnohými robotníckymi radami (sovietmi), prežívajúcimi štátnymi inštitúciami a vojenskými formáciami. Vytvorili takzvaný “štát pracujúcich”, ktorý v skutočnosti autonómiu pracujúcich potláčal. Zlúčili odbory so štátom, čím ich urobili neúčinnými a znovu zaviedli mnohé kapitalistické postupy.
Nová “sovietska” republika vytvorila Tretiu internacionálu (Kominternu) pod svojou priamou kontrolou a Profinternu (medzinárodný orgán zalo-žený Komunistickou internacionálou s cieľom koordinovať komunistické aktivity v rámci odborov) pre odbory, do ktorej boli revoluční syndikalisti spočiatku pozvaní, ale po príchode do Ruska zistili, že ich súdruhovia čelia boľševickým represiám. S rozvrátením priamej demokracie, boli publikácie zakazované a anarchistom a revolučným syndikalistom hrozilo zatknutie a poprava.
Anarchisti a revoluční syndikalisti odmietli ruskú kontrolu aj vzostup sociálnodemokratického odborového hnutia a rozhodli sa, že je načase vytvoriť odborovú internacionálu, ktorá by bojovala za pracujúcu triedu.
V zime 1922 – 1923 sa ilegálne stretli v Berlíne za účasti zástupcov z Argentíny, Čile, Dánska, Francúzska, Nemecka, Talianska, Mexika, Holandska, Nórska, Portugalska a Švédska. Najväčšiu organizáciu zo všetkých, španielsku CNT, zatkli cestou do Berlína a jej delegáti sa pripojili až nasledujúci rok. Tieto organizácie spolu vytvorili Medzinárodnú asociáciu pracujúcich, ktorá predstavovala členstvo miliónov ľudí.
V nasledujúcich rokoch sa pridali ďalšie syndikalistické odbory a propagandistické skupiny a IWA nadviazala pracovné vzťahy v celej Amerike a v Afrike. Continue reading “100 rokov Medzinárodnej asociácie pracujúcich”
19. júla 1936, sa v reakcii na pravicový puč generála Francisca Franca pracujúci v Španielsku chopili zbraní a zahájili jednu z najrozsiahlejších sociálnych revolúcií v histórii. V nasledujúcej občianskej vojne sa postavili proti španielskym kapitalistom, ktorých podporovalo nacistické Nemecko a fašistické Taliansko. V revolučných oblastiach prevzali pracoviská a pôdu anarchistickí a socialistickí robotníci a roľníci a začali ich spravovať kolektívne.
Dnes si pripomíname narodenie španielskeho revolučného hrdinu, antifašistu a najvýraznejšiu postavu španielskej občianskej vojny. Buenaventura Durruti symbolizoval odvážny boj robotníkov a roľníkov v Španielsku a ducha španielskeho anarchizmu. 
V roku 1871 parížsky robotníci prevzali kontrolu nad svojim mestom a vytvorili Parížsku komúnu. Tá bola nakoniec potlačená, pričom za sebou zanechala desiatky tisíc mŕtvych komunardov. Po Európe sa šírila násilná kampaň proti lavici, ktorá zahnala anarchistov do podzemia. Taktika „propagandy činom“ sa zrodila z frustrácie, ktorú kvôli tomu revolucionári pociťovali.