Od onej noci 6. decembra 2008 a vraždy 15-ročného študenta Alexandrosa Grigoropoulosa spáchanej políciou v “srdci” Exarcheie v gréckych Aténach uplynulo takmer 14 rokov.
14 rokov a predsa miestni cítia tú istú bolesť v srdci zakaždým, keď prechádzajú okolo miesta, kde ho zastrelili dvaja policajti. 14 rokov a predsa si presne pamätajú, kde boli a čo robili vo chvíli, keď sa dozvedeli o jeho vražde. 14 rokov a stále nepovedali posledné slovo. Pretože to nebola nehoda.
V sobotu 11. júna 2022 odhalila iniciatíva „Anarchist Initiative against the State Murders” v Exarcheii pamätník na pamiatku 15-ročného Alexisa Grigoropulosa na mieste, kde ležalo jeho telo po tom, ako ho zastrelili dvaja policajti. O niekoľko metrov ďalej vznikla na Alexisovu pamiatku aj obrovská nástenná maľba, ktorú vytvoril kolektív @PoliticalStencil a to napriek pokusom polície obťažovať a zastrašovať graffiti umelcov a anarchistov pracujúcich na pamätníku.
V roku 2008 vražda Alexisa Grigoropoulosa v centre Exarchie, oblasti Atén navštevovanej anarchistami, vyvolala sériu nepokojov, ktoré sa ako požiar rozšírili po celom Grécku a inšpirovali nespočetné množstvo solidárnych akcií a nepokojov vo viac ako 70 mestách po celom svete, ktoré trvali viac ako mesiac.
Všetko sa začalo niekoľko minút po 21. hodine v noci 6. decembra 2008, keď sa vypätá hádka medzi dvoma policajtmi a skupinou mladých ľudí skončila odchodom policajtov z miesta činu, ale len preto, aby vrahovia o niekoľko blokov ďalej zaparkovali svoje hliadkové auto a vrátili sa so zbraňou v ruke. Jeden z dvoch policajtov (Korkoneas) namieril na decká a vystrelil dva výstrely. Jedna z guliek zasiahla 15-ročného Alexisa Grigoropoulosa do srdca a ten padol mŕtvy na zem.
Pre väčšinu Grékov je tento moment hlboko poznačený v pamäti, pretože väčšina z nich si presne pamätá, čo robili, keď nimi správa o policajnej vražde otriasla ako kolektívny elektrický šok. Počas prvých dní si desaťtisíce protestujúcich, ktorí sa na nich zúčastnili, neuvedomovali, že sa zúčastňujú na niečom, čo hlboko definuje nasledujúce roky.
Udalosti sa do modernej histórie zapísali ako “decembrová vzbura” alebo “decembrové povstanie”.
https://www.youtube.com/user/Perseus999
19. júla 1936, sa v reakcii na pravicový puč generála Francisca Franca pracujúci v Španielsku chopili zbraní a zahájili jednu z najrozsiahlejších sociálnych revolúcií v histórii. V nasledujúcej občianskej vojne sa postavili proti španielskym kapitalistom, ktorých podporovalo nacistické Nemecko a fašistické Taliansko. V revolučných oblastiach prevzali pracoviská a pôdu anarchistickí a socialistickí robotníci a roľníci a začali ich spravovať kolektívne.
Dnes si pripomíname narodenie španielskeho revolučného hrdinu, antifašistu a najvýraznejšiu postavu španielskej občianskej vojny. Buenaventura Durruti symbolizoval odvážny boj robotníkov a roľníkov v Španielsku a ducha španielskeho anarchizmu. 
V roku 1871 parížsky robotníci prevzali kontrolu nad svojim mestom a vytvorili Parížsku komúnu. Tá bola nakoniec potlačená, pričom za sebou zanechala desiatky tisíc mŕtvych komunardov. Po Európe sa šírila násilná kampaň proti lavici, ktorá zahnala anarchistov do podzemia. Taktika „propagandy činom“ sa zrodila z frustrácie, ktorú kvôli tomu revolucionári pociťovali. 
Rok 1968 a celá éra 60. a 70. rokov sa vyznačovali svetovými bojmi; pracovníkov, mládeže, študentov. Proti práci a vykorisťovaniu, proti štátu, triednej spoločnosti, autorite, proti rasovým, sexuálnym a rodovým represiám, proti vojne, dusnej morálke a konformite každodenného života. V rokoch 1967-1968 prebiehali politické protesty a vznikali študenské a iné hnutia v Nemecku, USA, Taliansku, Československu, Poľsku, Japonsku, Mexiku, Švajčiarsku a v ďalších krajínách. Nikde však nedosiahli takej intenzity ako vo Francúzsku.