Pred dvomi rokmi, nás vo veku 59 rokov opustil popredný teoretik súčasného anarchizmu, antropológ, aktivista, bojovník za sociálnu spravodlivosť a autor nespočetných zaujímavých prác a kníh David Graeber.
Narodil v roku 1961 a vyrastal v New Yorku v židovskej rodine. Podľa vlastných slov sa od šestnástich rokov považoval za anarchistu. Doktorát získal za svoj etnografický výskum na Madagaskare. Od roku 1998 pôsobil na Yale univerzity, odkiaľ po nezhodách v roku 2005 odišiel na London School of Economics. Medzi jeho najznámejšie knihy patrí Dlh: prvých 5000 rokov alebo Utópia pravidiel. Do desiatok jazykov bol preložený aj jeho provokatívny článok Práca na hovno (Bullshit job)
„Vždy hovorím, že čím očividnejšie vaša práca prospieva ostatným, tým menej pravdepodobne dostanete zaplatené. Niekto mi nedávno poradil, že to je možno obrátene. Čím viac je vaša práca schopná ostatným uškodiť, tým viac za ňu dostanete zaplatené. Kľúčom k odmenám za prácu nie je „produktivita“, ako obyčajne tvrdia ekonómovia, ale jednoducho moc. Čím vyššie ste v hierarchii vedenia, tým vyšší je váš plat.“
Keď Putin zahájil inváziu na Ukrajinu, snažil sa ju ospravedlniť absurdným tvrdením, že ide o denacifikáciu krajiny. “Budeme sa usilovať o demilitarizáciu a denacifikáciu Ukrajiny.” Iróniou je, že už desaťročia, Putinov vlastný režim vytváral strategické spojenectvá s neonacistickými a ultranacionalistickými skupinami s cieľom pomôcť dosiahnuť politické ciele Ruska, doma aj v zahraničí. V minulom roku bolo zabitých deväťdesiat šesť neruských občanov a viac ako 400 bolo zranených pri útokoch členov rôznych nacionalistických organizácií. Takto Kremeľ kultivuje a vyzbrojuje skupiny násilných ultranacionalistov so smrteľnými následkami.
V prvých rokoch 21. storočia, sa zdvihla vlna prodemokratických protestných hnutí, známych ako farebné revolúcie a prehnala sa krajinami bývalého Sovietskeho zväzu. Státisíce prodemokratických ukrajincov v uliciach protestovali proti výsledkom prezidentských volieb.V Kremli to vyvolalo veľký poplach a obavy, že podobné hnutie by sa mohlo zakoreniť aj v Rusku. Obavy, že Ukrajinci by dali veľmi zlý príklad rusom žijúcich v Rusku, že sa môžu modernizovať a demokratizovať.
Kremeľ reagoval zintenzívnením stratégie známou ako “riadený nacionalizmus” v rámci ktorej vláda vytvorila zákulisné vzťahy s rôznymi ruskými krajne pravicovými skupinami, a kooptovala ich ako protiváhu liberálnych prodemokratických hnutí. Riadený nacionalizmus bol projektom Putinovho režimu a ruskej prezidentskej administratívy, na využitie energie, hnevu, sťažností a nespokojnosti krajnej pravice a na podporu vytvorenia autoritatívneho režimu v Rusku.
(Možnosť nastavenia prekladu tit)
Poslednú dobu sa v celom Rusku odohrávajú ďalšie politické nepokoje. Najväčšie davy za posledné dve desaťročia vyšli na protest proti tomu, čo nazývajú “korupciou vlády”, vrátane falšovania hlasovacích lístkov. Polícia zadržala v hlavnom meste najmenej 250 ľudí. Obnovené prodemokratické hnutie pod vedením opozičného aktivistu Alexeja Navaľného prinútilo Kremeľ, aby zašiel s riadeným nacionalizmom ešte ďalej – a priblížil sa k tvrdej neonacistickej skupine “Ruský obraz”. To je pravdepodobne najextrémnejší príklad riadeného nacionalizmu, v tom zmysle, že išlo o sofistikovanú skupinu, ktorá budovala národnú sieť ktorá mala veľmi vážne prepojenia na neonacistických vrahov.
Ruský obraz útočil na iných nacionalistov, ktorí prebehli do protiputinovskej koalície Navaľného a dostal vládne dotácie na písanie správ o liberálnych aktivistických skupinách. Skupina získala cenné politické kontakty a verejnú platformu. Oficiálne prijatie organizácie Ruský obraz, bolo v roku 2009 úplne jasné, keď skupina dostala povolenie usporiadať koncert v centre Moskvy za účasti neslávne známej ruskej neonacistickej kapely. Najznámejšia ruská neonacistická skupina, ktorá má piesne o hrdinských Slovanoch, ktorí bojovali za árijskú rasu v SS – Kolovrat, dostala povolenie vystúpiť na Bolotnom námestí.
Jeden z jej členov to vtedy okomentoval na sociálnych sieťach. “Svedčí to o tom, že v režime dochádza k zmene a že pochopili, že na nás záleží.”
Od onej noci 6. decembra 2008 a vraždy 15-ročného študenta Alexandrosa Grigoropoulosa spáchanej políciou v “srdci” Exarcheie v gréckych Aténach uplynulo takmer 14 rokov.
14 rokov a predsa miestni cítia tú istú bolesť v srdci zakaždým, keď prechádzajú okolo miesta, kde ho zastrelili dvaja policajti. 14 rokov a predsa si presne pamätajú, kde boli a čo robili vo chvíli, keď sa dozvedeli o jeho vražde. 14 rokov a stále nepovedali posledné slovo. Pretože to nebola nehoda.
V sobotu 11. júna 2022 odhalila iniciatíva „Anarchist Initiative against the State Murders” v Exarcheii pamätník na pamiatku 15-ročného Alexisa Grigoropulosa na mieste, kde ležalo jeho telo po tom, ako ho zastrelili dvaja policajti. O niekoľko metrov ďalej vznikla na Alexisovu pamiatku aj obrovská nástenná maľba, ktorú vytvoril kolektív @PoliticalStencil a to napriek pokusom polície obťažovať a zastrašovať graffiti umelcov a anarchistov pracujúcich na pamätníku.
V roku 2008 vražda Alexisa Grigoropoulosa v centre Exarchie, oblasti Atén navštevovanej anarchistami, vyvolala sériu nepokojov, ktoré sa ako požiar rozšírili po celom Grécku a inšpirovali nespočetné množstvo solidárnych akcií a nepokojov vo viac ako 70 mestách po celom svete, ktoré trvali viac ako mesiac.
Všetko sa začalo niekoľko minút po 21. hodine v noci 6. decembra 2008, keď sa vypätá hádka medzi dvoma policajtmi a skupinou mladých ľudí skončila odchodom policajtov z miesta činu, ale len preto, aby vrahovia o niekoľko blokov ďalej zaparkovali svoje hliadkové auto a vrátili sa so zbraňou v ruke. Jeden z dvoch policajtov (Korkoneas) namieril na decká a vystrelil dva výstrely. Jedna z guliek zasiahla 15-ročného Alexisa Grigoropoulosa do srdca a ten padol mŕtvy na zem.
Pre väčšinu Grékov je tento moment hlboko poznačený v pamäti, pretože väčšina z nich si presne pamätá, čo robili, keď nimi správa o policajnej vražde otriasla ako kolektívny elektrický šok. Počas prvých dní si desaťtisíce protestujúcich, ktorí sa na nich zúčastnili, neuvedomovali, že sa zúčastňujú na niečom, čo hlboko definuje nasledujúce roky.
Udalosti sa do modernej histórie zapísali ako “decembrová vzbura” alebo “decembrové povstanie”.
Mailom prišla pozvánka na turnaj bojových športov v poľskej Poznani, ktorý sa koná pravidelne už štrnásť rokov.
Pozývame vás na turnaj bojových športov Freedom Fighters #14. Tento rok nesie symbolický názov не сдавайся! – Познань . Týmto heslom chceme podporiť spoločné vzťahy a účasť ľudí z Bieloruska, Ukrajiny a ďalších krajín bývalého východného bloku v našej skupine. Turnaj не сдавайся! sa v týchto krajinách organizuje už dlhšie ako dekádu a bol inšpiráciou pre vytvorenie turnaja športového klubu Freedom Fighters. Mnoho členov a členiek východoeurópskeho hnutia muselo opustiť svoj kraj z dôvodov politických alebo ekonomických. Časť z nich sa presťahovala do Poznane, kde spoločne s nami trénujú a organizujú sa.
Formát turnaja bude rovnaký ako v predošlých ročníkoch – prvý deň prebehnú zápasy v kategóriách Muay Thai, K1, Box, MMA, BJJ (gi alebo no-gi). Druhý deň prebehne tréning pod vedením Petera Irvinga – legendy britskej scény bojových športov. Tréning bude trvať dve hodiny a jeho cena je 50 zlotých. Akcia sa odohráva na vonkajšom ringu.
Prehlásenie Zväzu poľských syndikalistov ZSP – Varšava
Pred viac ako mesiacom vypukla vojna. Nejde o konflikt rovnocenných síl – je jasné, kto je imperialistický agresor, ktorý ohrozuje životy ľudí – ako ukrajinského obyvateľstva, tak aj tisícky ruských brancov vyslaných do vojny v záujme moci a oligarchie. Neuznávame žiadne ospravedlnenie pre túto vojnu, z ktorej môže pracujúca trieda – v Rusku aj na Ukrajine – len stratiť.
Reakciou na ruský imperializmus a záujmy jeho oligarchickej elity, brutálne bombardovanie civilistov a vyčerpávajúcu vojnu bol nárast nacionalistických a militaristických nálad. V obave o svoj život a bezpečnosť mnohí zabúdajú na zločiny imperializmu, pokiaľ je to “náš” imperializmus. Mnohí sú ochotní akceptovať prítomnosť neonacistov, pokiaľ sú to “naši” neonacisti. Pokiaľ je takýto strach pochopiteľný – jeho dôsledkom môže byť len posilnenie provojnových nálad a trvalé posilnenie autoritárstva moci, čo bude mať katastrofálne dôsledky pre pracujúcu triedu.
Zničenie miest, domovov a pracovísk, migrácia miliónov utečencov je v konečnom dôsledku len ziskom pre akciové spoločnosti vyrábajúce rakety a pre kapitalistov, ktorí chcú využiť náhly príliv zúfalých robotníkov, ochotných pracovať za akýchkoľvek podmienok.
Tým, že sme proti vojne, stojíme na strane pracujúcich – bez ohľadu na ich národnosť – v ich boji za dôstojný život v bezpečí a bez vykorisťovania.
Zapatisti, ktorí sa stavajú proti ruskej vojenskej invázii na Ukrajine, ale aj proti nacionalizmu ukrajinskej vlády, varujú pred ďalšou eskaláciou. V komuniké tiež píšu, že nadviazali kontakt s Rusmi a Ukrajincami, „ktorí v rámci svojich geografických oblastí bojujú za slobodný svet “.
Toto sú naše slová a myšlienky o tom, čo sa deje v zemepisnej šírke zvanej Európa:
Po prvé: Je tu agresor: ruská armáda. Záujmy veľkého kapitálu sú v hre na oboch stranách. Sú to národy Ruska a Ukrajiny (a čoskoro možno aj národy iných blízkych či vzdialených geografických oblastí), ktoré trpia kvôli šialeným ilúziám jedných a rafinovaným ekonomickým kalkuláciám druhých. Ako zapatisti nepodporujeme ani jeden z týchto štátov, ale skôr tých, ktorí bojujú o život a proti systému.
Počas invázie do Iraku (pred takmer 19 rokmi), na čele ktorej stála armáda Spojených štátov, sa po celom svete konali protesty proti tejto vojne. Nikto so zdravým rozumom si nemyslel, že nesúhlas s inváziou znamená podporu Saddáma Husajna. Dnešná situácia je podobná, aj keď nie rovnaká. Ani Zelenskyj, ani Putin. Nie vojne! Continue reading “Po boji nezostane žiadna krajina. (Zapatisti varujú pred eskaláciou vojny v Európe)”→
V týchto dňoch sme rovnako nahnevaní a frustrovaní. Nemáme pripravené odpovede. Vieme však, že nesmieme obetovať rôzne zápasy sociálnych hnutí logike a predpokladaným obmedzeniam vojny. Práve v týchto časoch musíme rozvíjať základy emancipačných sociálnych hnutí!
Ruská invázia na Ukrajinu je agresívnou vojnou, ktorá je pokračovaním autoritárskej vnútornej politiky Ruska a snaží sa o získanie moci, ktorá je ideologicky spojená s predsovietskymi, cárskymi časmi. Vojna je zároveň zakotvená v kapitalistickej súťaži o hegemóniu, trhové podiely a sféry vplyvu medzi globálnymi mocenskými blokmi Ruska, Číny, USA a EÚ.
Geostrategické ciele NATO sa riadia touto konkurenčnou logikou rovnako. Je to medzinárodná vojenská aliancia na presadzovanie vlastných záujmov. V konečnom dôsledku ide o vojnovú alianciu štátov a nie o demokratickú inštitúciu „slobody“, ako sa v súčasnosti deklaruje. Neexistovali a neexistujú žiadne “humanitárne” vojny. Existujú len vojny. A na tejto úrovni konfliktu môžu sociálne hnutia len prehrávať. Ich hlavný nepriateľ je preto vždy v ich vlastnej krajine.
Ruská agresívna vojna na Ukrajine tiež využíva logiku takzvaných „humanitárnych intervencií“, aké uskutočnili EÚ, USA a NATO v Juhoslávii, Afganistane alebo Líbyi. Vojna v Sýrii bola aj pre Rusko a člena NATO Turecko vzorovým príkladom, ako sa snažiť o nové postkoloniálne usporiadanie a rozdelenie regiónov do sfér vplyvu podobným spôsobom. Continue reading “Solidarita s dezertérmi a emancipačnými protestnými hnutiami!”→
Open-source návody inšpirujú aktivistov k distribúcii ohrievačov, ktoré sa dajú vyrobiť len za 7 dolárov. Keďže teploty prudko klesajú a počet ľudí bez domova narastá, po celých Spojených štátoch, anarchisti vytvárajú decentralizovanú sieť, ktorá zhotovuje a distribuuje ohrievače na báze alkoholu bezpečné i pre stany.
„Projekt nebol niečím novým, bol vyvinutý v priebehu niekoľkých rokov v rôznych formách,“ napísali členovia HeaterBloc, kolektívu z Portlandu, ktorý vydal príručku ako tieto ohrievače zhotoviť. Keď sa komponenty nakupujú vo veľkom, jednotky vyjdu asi sedem dolárov a môžu horieť celé hodiny a používať sa na varenie aj na zohrievanie malých vnútorných priestorov. Ak sa ohrievač prevráti, plameň automaticky vyhorí a pri správnom vetraní je riziko otravy oxidom uhoľnatým minimálne, pretože izopropylalkohol horí čisto. Inštruktážna príručka bola preložená do niekoľkých jazykov a skupiny, ktoré vyrábajú a distribuujú ohrievače sa objavili ako vo vidieckych oblastiach tak i veľkých mestách v USA. Niektoré skupiny začínajú prispôsobovať dizajn pre použitie ohrievačov v utečeneckých táboroch a oblastiach, ktoré zažili vážne výpadky elektriny a pre rastúci počet ľudí, ktorí si verejné služby nemôžu dovoliť . Continue reading “Anarchisti vyrábajú DIY ohrievače, aby ľuďom bez domova zabezpečili teplo”→
Opustil nás Martín Arnal, jeden z posledných aktérov a svedkov španielskej revolúcie v roku 1936. Súdruhovia z CNT-AIT Montauban, ktorí boli po jeho boku až do posledných chvíľ, mu vzdávajú hold.
Martín Arnal Mur sa narodil 12. novembra 1921 v Angües v Španielsku. Mladý aragónsky roľník a syn sedliaka s veľmi malým vzdelaním, no s veľkou chuťou a zvedavosťou sa veľmi rýchlo naučil čítať a písať. Vychovaný v hodnotách zdieľania, solidarity a slobody sa v roku 1936 rýchlo stal členom mladých libertínov. Zaujímalo ho divadlo, hudba, čítanie, história atď. Vo veľmi mladom veku sa stal anarchistom a anarchosyndikalistom.
Bol pacifista, neznášal vojnu a zbrane. No napriek tomu sa neskôr ocitne v uniforme a so zbraňou v odboji. Má však ďaleko od „partizána“, je naštvaným obrancom života a považuje sa za mierového aktivistu, antifašistu a horlivého obrancu slobody.
V júli 1936 sa zúčastnil sociálnej revolúcie, ktorá vypukla v Španielsku, obhajoval libertínsky komunizmus: kolektivizáciu pôdy, spoločný majetok, zrušenie peňazí… konkrétne činy namiesto utópie…
14. januára 1921 sa narodil americký anarchistický teoretik, filozof a sociálny ekológ Murray Bookchin. Sformuloval a rozvinul teóriu sociálnej ekológie a urbanistického plánovania v rámci anarchistického, libertariánsko-socialistického a ekologického myslenia. Popredný antikapitalista a zástanca sociálnej decentralizácie v ekologickej a demokratickej línii. Jeho myšlienky ovplyvňovali sociálne hnutia od 60. rokov a nedávno aj demokratický konfederalizmus Rojavy.
Autor dvoch tuctov kníh o politike, filozofii, histórii a mestách rovnako ako o ekológii. V neskorých 90. rokoch minulého storočia založil svoju vlastnú libertinsko socialistickú ideológiu nazvanú “komunalizmus”. Bookchin bol hlasný obhajca antikapitalizmu a decentralizácie spoločnosti. Jeho spisy o libertínskom municipalizme, teórii face-to-face, grassroots demokracii mali vplyv na zelené hnutie a antikapitalistické otvorené akcie, ako je zoskupenie Reclaim the Streets. Continue reading “Pred stojedna rokmi, 14. januára 1921, sa narodil anarchistický teoretik, filozof a sociálny ekológ Murray Bookchin”→
Pred dvomi rokmi, nás vo veku 59 rokov opustil popredný teoretik súčasného anarchizmu, antropológ, aktivista, bojovník za sociálnu spravodlivosť a autor nespočetných zaujímavých prác a kníh David Graeber.
