Kategória: Správy
Mesto anarchokomunistického hnutia machnovcov Huljajpole postupne mizne z mapy
Rodné mesto ukrajinského anarchistického revolucionára Nestora Machna je už niekoľko mesiacov epicentrom zrážok s ruskými okupantmi. Tí ho každý deň ostreľujú ťažkými zbraňami a snažia sa preraziť a obkľúčiť ukrajinské jednotky.
Ruská invázia sa najrýchlejšie rozvíja na juhu Ukrajiny. Tu sa im za pár týždňov podarilo obsadiť celú Chersonskú oblasť a dosiahnuť hranice Záporožia. Potom plánovali vyraziť na sever a obkľúčiť mohutnú skupinu ukrajinských vojsk v Doneckej oblasti. Všetky plány im prekazilo záporožské mesto Huljajpole.
Toto útulné mestečko, sa nachádza len 1,5 km od frontovej línie. Už niekoľko mesiacov tu nie je voda, elektrina ani plyn. Nie je kde vybrať hotovosť z platobných kariet. Nie sú tu žiadne obchody, okrem supermarketu ATB, ktorý je otvorený len na dve hodiny a berie len hotovosť. Odišlo 95 % obyvateľov. Tí, ktorí zostali (väčšinou starší a chorí ľudia), prežívajú prevažne z humanitárnej pomoci. Obyvatelia žijú v krytoch a pivniciach a spoločne si varia na ulici.
Huljajpole má strategický význam, pretože cezeň prechádzajú cesty do viacerých regionálnych centier – Donecka, Dnepra a Záporožia. Vo veľkej miere prispieva k jeho obrane terén.. Pred vojnou tu žilo takmer 14 000 obyvateľov, môžeme tu vidieť zničené poľnohospodárske podniky, obchody, školy, typické sovietske domy. Nachádza sa tu aj historické centrum mesta, kde sa dodnes zachovali budovy zo začiatku minulého storočia vrátane sídla povstaleckej armády a rodinného domu Machna. V dobách, kedy sa ruské sily snažia Huljajpole zlomiť, obyvateľov spojila solidarita. Do centra občas dorazí humanitárna pomoc, inak pomáhajú len miestni. Ako zázrakom stále stojí uprostred zničeného mesta socha miestneho rodáka. Nestor Machno pred storočím viedol anarchistické povstanie roľníkov. Continue reading “Mesto anarchokomunistického hnutia machnovcov Huljajpole postupne mizne z mapy”
10. Anarchistický festival knihy v Prahe
27. mája sa v pražskom Crosse uskutoční desiaty Anarchistický bookfair, ktorého sa okrem distribúcií a nakladatelstiev zúčastnia rôzne organizácie, skupiny a kolektívy antiautoritárskeho hnutia. Pripravený je nadupaný program plný prednášok a diskusií. Pred klubom Cross v Holešoviciach budú od ranných hodín stánky s distribúciou a vegánskym jedlom a od 13:00 začnú prednášky a panelové diskusie. Ako sa píše v pozvánke: Bookfair je ideálnym miestom na zoznámenie, naviazanie priateľstiev, spojenectva, spolupráce a vymýšlania nových projektov. Z vlastnej skúsenosti môžme potvrdiť, že sa jedná o výnimočný deň s pestrým programom.
Program nájdeš na stránke https://anarchistbookfair.cz/program
A aktualizácie a upútavky na FB udalosti: Anarchistický festival knihy | Facebook
a IG: prague_anarchist_bookfair
Anarchistický 1. máj
Prvého mája si pripomíname pamiatku na štyroch anarchistov popravených za boj za 8-hodinovú pracovnú dobu.
1.mája roku 1886 sa v Spojených štátoch amerických konali mohutné štrajky a demonštrácie na podporu požiadaviek za 8-hodinovú pracovnú dobu. Pokojný protest proti násiliu polície z predošlých dní, ktoré si vyžiadalo obete na životoch pracujúcich na chicagskom Haymarkete, bol 4.mája napadnutý políciou, načo odpoveďou bola vrhnutá bomba. Z atentátu boli obvinení ôsmi anarchisti. Aj napriek žiadnym dôkazom a mohutným protestom po celom svete boli napokon štyria anarchisti 11. novembra 1887 popravení a piaty spáchal pred rozsudkom samovraždu. Ďalší traja boli v roku 1893 zbavení viny s konštatovaním, že celý proces bol zinscenovaný a preukázala sa nevina všetkých obžalovaných. Štát podľa slov obžaloby postavil „Anarchiu pred súd“ a dúfal, že ich smrť bude tiež smrťou anarchistickej myšlienky. 1. máj bol na ich pamiatku neskôr vyhlásený ako Sviatok pracujúcich. Komunistické režimy vo východnej Európe v dvadsiatom storočí degradovali tento deň na manifestáciu svojej moci a tradícia boja pracujúcich za svoje práva bola takmer zahladená. Začalo sa to pred viac ako storočím, keď Americká federácia práce prijala historické uznesenie, ktoré tvrdilo, že od 1. mája 1886 bude zavedená osem hodinová pracovná doba. V mesiacoch pred týmto dátumom sa tisíce ľudí zapájalo do boja za kratší pracovný deň. Kvalifikovaní aj nekvalifikovaní, čierni aj bieli, muži aj ženy, domáci aj cudzinci.
Prvý máj si preto každoročne pripomínajú milióny pracujúcich po celom svete. Tu je pár pozvánok a tipov na zaujímavé akcie na tento dátum.
Anarchistický První máj 2023 Anarchistický První máj 2023 | Facebook
Hájovňa oslavuje 6 rokov Hájovňa oslavuje 6 rokov | Facebook
Mäkkelä v Bosorke v.5 Mäkkelä v Bosorke v.5 | Facebook
Viac o histórii 1. máji v článku História anarchistického 1.mája
Vyšlo nové číslo anarchistického časopisu Burič
Po dlhšej dobe vychádza ďalšie číslo Buriča. Na 40.stranách v ňom nájdeme články o Mujeres Libres, (Slobodné ženy), skupine anarchistiek, ktoré sa počas španielskej občianskej vojny organizovali a bojovali za oslobodenie žien a anarchistickú revolúciu, pokračovanie článku “Politika afinitných skupín” z posledného čísla Buriča – text Anarchizmus a politika priateľstva, článok o Malatestovom priateľovi Luigimu Fabbri , kritický text o etickej spotrebe, úryvok z knihy Buričove reči – Revolučné vlády, Bakunin v kocke: o triede, štáte, demokracii, revolúcii, odboroch a anarchizme, a reporty z prednášok Anarchizmus na Slovenksu, ktorá sa konala v Liptovskom Mikuláši v diere do sveta, a report z akcie Slovami proti izolácii-dopisovanie s väznenými ľuďmi z infoshopu Malatesta v Šuranoch.
Čítaj v PDF TU , sťahuj v TU alebo objendávaj na malatestainfocafe@riseup.net
Možnosti anarchistickej intervencie vo vojnovom stave. (Prednáška/diskusia)
Piatok 24.2. v žlilinskej Hájovni a sobotu 25.2 v priestoroch infoshopu Malatesta prebehne prednáška súdruha z tzv. Českej republiky na tému : Možnosti anarchistickej intervencie vo vojnovom stave.
V 21. století a uprostřed vražedné války si připomeňme, že naše
antimilitaristické a protistátní názory nejsou ani mrtvé, ani zapomenuté
a že mají větší smysl než kdy jindy! Po krátké přednášce si položíme
několik otázek a budeme o nich diskutovat.
Ptát se budeme zejména na
toto:
1) Jak se stavět proti imperialistické válečné agresi aniž bychom
bránili buržoazní demokracii, nacionalismus nebo ten či onen stát?
2) Jak poskytnout praktickou pomoc lidem postiženým válkou bez toho,
abychom souběžně dávali sílu státní byrokaricii a militaristickým
projektům?
3) Jak podpořit praktický internacionalismus v opozici proti
kontrarevolučním válkám za národní nezávislost?
4) Jak podpořit konstruktivní výměnu názorů a sdílení zdrojů mezi těmi,
kteří jsou zapleteni ve válce a těmi, kteří žijí jinde?
5) Co znamenal revoluční defétismus v minulých válkách, co může znamenat
dnes?
6) Jaké jsou v současnosti na Ukrajině možnosti přeměny války v
sociálně-revoluční pohyby?
Součástí události bude také prezentace několika antimilitaristických
textů, které vznikly v regionech střední Evropy, Francie, Itálie,
Ukrajiny a Ruska.
Žilina : Možnosti anarchistickej intervencie vo vojnovej situácii (prednáška/diskusia) | Facebook
– vstupné je dobrovoľné a po skončení diskusie ste viac než vítaní/é pokračovať v debatách na vynovenom bare a bude aj klasicky výborné benefičné vegan žrádlo. – v rámci akce bude možné si také domluvit tetování od Vagabunda
https://www.vagabundtattoo.cz/ Tento tatér tvoří v rámci Make Tattoo Not
War, kampaně pomáhající válkou postiženým lidem
https://maketattoonotwar.noblogs.org/. Nově také začal aplikovat piercing. Domluvit se můžete přes mail vagabundtattoo@riseup.net
Šurany : Prednáška+diskusia | Facebook
Prednáška začína o 17.00. na mieste aj občerstvenie a vege jedlo z dielne Ristorante Resistenzia
Vstupné bude solidárny príspevok, ktorý bude použitý ako benefit na vydanie chystanej publikácie o skupine Priatelia Durrutiho,ktorú v kooperácii vydáva Zádruha – historický spolek a nakladateľstvo Subverze.
20 rokov balkánskeho anarchistického bookfairu
Prvá výzva medzinárodnému anarchistickému hnutiu na účasť na balkánskom anarchistickom festivale kníh 2023.
S radosťou oznamujeme, že ďalší Balkan Anarchist Bookfair (BAB) sa uskutoční 7. až 9. júla 2023 v Ľubľane v Slovinsku. Toto rozhodnutie sa prijalo na poslednom zhromaždení BAB, 24. až 26. júna 2022 v rumunskom Kluži.
Bude to 15. ročník BAB, a zároveň si pripomenieme 20 rokov od jeho vzniku, keďže prvý ročník sa konal v Ľubľane v roku 2003. Potom precestoval celý Balkán (Chorvátsko, Srbsko, Bulharsko, Bosna a Hercegovina, Macedónsko, Grécko, Rumunsko) a teraz sa po roku 2013, opäť vracia do Ľubľany.
Toto výročie chceme využiť ako príležitosť zorganizovať medzinárodné anarchistické stretnutie – také, na ktorom sa budeme môcť kolektívne venovať dôležitým otázkam našej doby s perspektívou budúceho organizovania a boja. Koncept BAB pre nás nikdy nebol len o knihách. Vždy sme ho chápali ako nástroj na posilnenie našich skupín, organizácií, vzťahov a sietí na miestnej, regionálnej a medzinárodnej úrovni. Chápeme ho ako priestor, kde si vymieňame svoje myšlienky, analýzy, perspektívy a konfrontujeme svoje postupy, modely organizovania a skúsenosti z boja, z našej účasti na sociálnych hnutiach a vkladania našich myšlienok do nich. To všetko so zámerom vytvoriť zmysluplné návrhy budúcich krokov, ktoré nám pomôžu riešiť výzvy, ktorým čelí naše hnutie a spoločnosť v kontexte politickej, ekonomickej a sociálnej reality, ako aj v kontexte revolučného potenciálu.
Súčasný stav vecí na globálnej úrovni potvrdzuje naše analýzy z minulosti a dáva nášmu politickému programu radikálnej sociálnej zmeny ešte väčšiu naliehavosť do budúcnosti. Je jasné, že kapitalistický systém – založený na zotročovaní, vykorisťovaní, nadvláde a v súčinnosti s ďalšími útlakmi, ako sú rasizmus a nacionalizmus, patriarchát a sexizmus – ničí naše životy, naše spoločnosti a životné prostredie. Všetky nedávne krízy, neustále zosilňovanie útoku kapitálu proti ľudovým vrstvám, radikalizácia policajnej represie a štátneho násilia a napokon militarizácia a vojna potvrdzujú naše tvrdenie, že kapitalizmus je kríza. Je jasné, že privilégiá vládnucich tried, existujúce hierarchie a samotný systém môžu prežiť a reprodukovať sa len vďaka vláde hrubej sily a násilia. Z toho môžeme ľahko rozšíriť naše predchádzajúce tvrdenie na kapitalizmus je vojna.
Balkán so svojimi špecifickými dejinami sa v tomto ohľade nijako nelíši. Zažil všetku brutalitu vojny, nacionalizmu a prechodu ku kapitalistickej ekonomike v bývalej Juhoslávii, bol nútený stať sa laboratóriom neoliberálnej politiky (čo sa najzjavnejšie prejavilo v čase hospodárskej krízy v rokoch 2008 až 2012 v Grécku), je svedkom smrteľných dôsledkov európskych hraničných režimov a ich migračnej politiky a prežíva dezintegráciu spoločnosti s odcudzením a individualizáciou, ktorá sa najvýraznejšie prejavuje v praktikách sociálneho kanibalizmu. Continue reading “20 rokov balkánskeho anarchistického bookfairu”
100 rokov Medzinárodnej asociácie pracujúcich
Medzinárodná asociácia pracujúcich (IWA) bola založená v roku 1922 a tento mesiac oslavuje sté výročie svojho vzniku. V priebehu minulého storočia zastupovala milióny ľudí, čelila represiám štátnych síl a odrazila sa od priepasti. Bojovala za zrušenie kapitalizmu a štátu, zavedenie libertínskeho komunizmu, priamej demokracie a samosprávy pracujúcich.
Hoci počiatky anarchistického zväzu siahajú až k Prvej internacionále a neslávnemu rozkolu s marxistami v roku 1872, jeho kľúčovým momentom bolo obdobie po prvej svetovej vojne.
Keď v rokoch 1917 – 18 povstali roľníci a robotníci v Rusku, zavládol optimizmus, že svet je konečne svedkom začiatku veľkej revolučnej vlny. Mnohí anarchisti z rozpadajúceho sa ruského impéria sa vrátili, aby pomohli s rozvíjajúcim sa bojom.
Revolúcia však bola zradená. Frakcia pod vedením Lenina, Trockého a Stalina prevzala kontrolu nad mnohými robotníckymi radami (sovietmi), prežívajúcimi štátnymi inštitúciami a vojenskými formáciami. Vytvorili takzvaný “štát pracujúcich”, ktorý v skutočnosti autonómiu pracujúcich potláčal. Zlúčili odbory so štátom, čím ich urobili neúčinnými a znovu zaviedli mnohé kapitalistické postupy.
Nová “sovietska” republika vytvorila Tretiu internacionálu (Kominternu) pod svojou priamou kontrolou a Profinternu (medzinárodný orgán zalo-žený Komunistickou internacionálou s cieľom koordinovať komunistické aktivity v rámci odborov) pre odbory, do ktorej boli revoluční syndikalisti spočiatku pozvaní, ale po príchode do Ruska zistili, že ich súdruhovia čelia boľševickým represiám. S rozvrátením priamej demokracie, boli publikácie zakazované a anarchistom a revolučným syndikalistom hrozilo zatknutie a poprava.
Anarchisti a revoluční syndikalisti odmietli ruskú kontrolu aj vzostup sociálnodemokratického odborového hnutia a rozhodli sa, že je načase vytvoriť odborovú internacionálu, ktorá by bojovala za pracujúcu triedu.
V zime 1922 – 1923 sa ilegálne stretli v Berlíne za účasti zástupcov z Argentíny, Čile, Dánska, Francúzska, Nemecka, Talianska, Mexika, Holandska, Nórska, Portugalska a Švédska. Najväčšiu organizáciu zo všetkých, španielsku CNT, zatkli cestou do Berlína a jej delegáti sa pripojili až nasledujúci rok. Tieto organizácie spolu vytvorili Medzinárodnú asociáciu pracujúcich, ktorá predstavovala členstvo miliónov ľudí.
V nasledujúcich rokoch sa pridali ďalšie syndikalistické odbory a propagandistické skupiny a IWA nadviazala pracovné vzťahy v celej Amerike a v Afrike. Continue reading “100 rokov Medzinárodnej asociácie pracujúcich”
Pred dvomi rokmi, nás opustil jeden z popredných teoretikov súčasného anarchizmu David Graeber
Pred dvomi rokmi, nás vo veku 59 rokov opustil popredný teoretik súčasného anarchizmu, antropológ, aktivista, bojovník za sociálnu spravodlivosť a autor nespočetných zaujímavých prác a kníh David Graeber.
Narodil v roku 1961 a vyrastal v New Yorku v židovskej rodine. Podľa vlastných slov sa od šestnástich rokov považoval za anarchistu. Doktorát získal za svoj etnografický výskum na Madagaskare. Od roku 1998 pôsobil na Yale univerzity, odkiaľ po nezhodách v roku 2005 odišiel na London School of Economics. Medzi jeho najznámejšie knihy patrí Dlh: prvých 5000 rokov alebo Utópia pravidiel. Do desiatok jazykov bol preložený aj jeho provokatívny článok Práca na hovno (Bullshit job)
„Vždy hovorím, že čím očividnejšie vaša práca prospieva ostatným, tým menej pravdepodobne dostanete zaplatené. Niekto mi nedávno poradil, že to je možno obrátene. Čím viac je vaša práca schopná ostatným uškodiť, tým viac za ňu dostanete zaplatené. Kľúčom k odmenám za prácu nie je „produktivita“, ako obyčajne tvrdia ekonómovia, ale jednoducho moc. Čím vyššie ste v hierarchii vedenia, tým vyšší je váš plat.“
https://brokenbooks.cz/pro…/david-graeber-revoluce-naopak/
https://www.afed.cz/text/7224/david-graeber-1961-2020
Riadený nacionalizmus v Rusku?
Keď Putin zahájil inváziu na Ukrajinu, snažil sa ju ospravedlniť absurdným tvrdením, že ide o denacifikáciu krajiny. “Budeme sa usilovať o demilitarizáciu a denacifikáciu Ukrajiny.” Iróniou je, že už desaťročia, Putinov vlastný režim vytváral strategické spojenectvá s neonacistickými a ultranacionalistickými skupinami s cieľom pomôcť dosiahnuť politické ciele Ruska, doma aj v zahraničí. V minulom roku bolo zabitých deväťdesiat šesť neruských občanov a viac ako 400 bolo zranených pri útokoch členov rôznych nacionalistických organizácií. Takto Kremeľ kultivuje a vyzbrojuje skupiny násilných ultranacionalistov so smrteľnými následkami.
V prvých rokoch 21. storočia, sa zdvihla vlna prodemokratických protestných hnutí, známych ako farebné revolúcie a prehnala sa krajinami bývalého Sovietskeho zväzu. Státisíce prodemokratických ukrajincov v uliciach protestovali proti výsledkom prezidentských volieb.V Kremli to vyvolalo veľký poplach a obavy, že podobné hnutie by sa mohlo zakoreniť aj v Rusku. Obavy, že Ukrajinci by dali veľmi zlý príklad rusom žijúcich v Rusku, že sa môžu modernizovať a demokratizovať.
Kremeľ reagoval zintenzívnením stratégie známou ako “riadený nacionalizmus” v rámci ktorej vláda vytvorila zákulisné vzťahy s rôznymi ruskými krajne pravicovými skupinami, a kooptovala ich ako protiváhu liberálnych prodemokratických hnutí. Riadený nacionalizmus bol projektom Putinovho režimu a ruskej prezidentskej administratívy, na využitie energie, hnevu, sťažností a nespokojnosti krajnej pravice a na podporu vytvorenia autoritatívneho režimu v Rusku.
(Možnosť nastavenia prekladu tit)
Poslednú dobu sa v celom Rusku odohrávajú ďalšie politické nepokoje. Najväčšie davy za posledné dve desaťročia vyšli na protest proti tomu, čo nazývajú “korupciou vlády”, vrátane falšovania hlasovacích lístkov. Polícia zadržala v hlavnom meste najmenej 250 ľudí. Obnovené prodemokratické hnutie pod vedením opozičného aktivistu Alexeja Navaľného prinútilo Kremeľ, aby zašiel s riadeným nacionalizmom ešte ďalej – a priblížil sa k tvrdej neonacistickej skupine “Ruský obraz”. To je pravdepodobne najextrémnejší príklad riadeného nacionalizmu, v tom zmysle, že išlo o sofistikovanú skupinu, ktorá budovala národnú sieť ktorá mala veľmi vážne prepojenia na neonacistických vrahov.
Ruský obraz útočil na iných nacionalistov, ktorí prebehli do protiputinovskej koalície Navaľného a dostal vládne dotácie na písanie správ o liberálnych aktivistických skupinách. Skupina získala cenné politické kontakty a verejnú platformu. Oficiálne prijatie organizácie Ruský obraz, bolo v roku 2009 úplne jasné, keď skupina dostala povolenie usporiadať koncert v centre Moskvy za účasti neslávne známej ruskej neonacistickej kapely. Najznámejšia ruská neonacistická skupina, ktorá má piesne o hrdinských Slovanoch, ktorí bojovali za árijskú rasu v SS – Kolovrat, dostala povolenie vystúpiť na Bolotnom námestí.
Jeden z jej členov to vtedy okomentoval na sociálnych sieťach. “Svedčí to o tom, že v režime dochádza k zmene a že pochopili, že na nás záleží.”
zdroj: https://www.youtube.com/watch?v=XQc6mJ7u8gQ