V týchto dňoch sme rovnako nahnevaní a frustrovaní. Nemáme pripravené odpovede. Vieme však, že nesmieme obetovať rôzne zápasy sociálnych hnutí logike a predpokladaným obmedzeniam vojny. Práve v týchto časoch musíme rozvíjať základy emancipačných sociálnych hnutí!
Ruská invázia na Ukrajinu je agresívnou vojnou, ktorá je pokračovaním autoritárskej vnútornej politiky Ruska a snaží sa o získanie moci, ktorá je ideologicky spojená s predsovietskymi, cárskymi časmi. Vojna je zároveň zakotvená v kapitalistickej súťaži o hegemóniu, trhové podiely a sféry vplyvu medzi globálnymi mocenskými blokmi Ruska, Číny, USA a EÚ.
Geostrategické ciele NATO sa riadia touto konkurenčnou logikou rovnako. Je to medzinárodná vojenská aliancia na presadzovanie vlastných záujmov. V konečnom dôsledku ide o vojnovú alianciu štátov a nie o demokratickú inštitúciu „slobody“, ako sa v súčasnosti deklaruje. Neexistovali a neexistujú žiadne “humanitárne” vojny. Existujú len vojny. A na tejto úrovni konfliktu môžu sociálne hnutia len prehrávať. Ich hlavný nepriateľ je preto vždy v ich vlastnej krajine.
Ruská agresívna vojna na Ukrajine tiež využíva logiku takzvaných „humanitárnych intervencií“, aké uskutočnili EÚ, USA a NATO v Juhoslávii, Afganistane alebo Líbyi. Vojna v Sýrii bola aj pre Rusko a člena NATO Turecko vzorovým príkladom, ako sa snažiť o nové postkoloniálne usporiadanie a rozdelenie regiónov do sfér vplyvu podobným spôsobom.
Kurdský projekt demokracie zdola a emancipácie v autonómnych oblastiach bol v tejto mocenskej hre zradený a opustený USA a Európou. Musel sa spoliehať na vlastné sily, najprv v boji proti IS a dodnes proti vojenským útokom a pokusom o zabratie pôdy zo strany Turecka. Hranice EÚ sú teraz natrvalo uzavreté pred utečencami z týchto vojnových oblastí. V Stredozemnom mori prevláda krutý odstrašujúci režim, ktorý si každoročne vyžiada tisíce životov.
Nacionalizmus a zbrojenie nikdy nie sú emancipačnou spoločenskou reakciou, najmä nie v týchto podmienkach. Neposkytujú žiadnu perspektívu presahujúcu biedu, naopak, udržiavajú ju a prehlbujú. Odmietame militarizáciu verejného diskurzu a opätovné zbrojenie. Namiesto toho, aby sme dúfali v ešte viac zbraní, ktoré len podporujú kapitalistickú súťaž, globálne preteky v zbrojení a regionálne konflikty. Naša perspektíva spočíva v dezercii a demontáži všetkej vojnovej techniky. Nie sme solidárni s národmi, ale so sociálnymi bojmi a všetkými ľuďmi na úteku.
Ukrajina v reakcii na ruský útok vyhlásila, že uzavrie hranice pre všetkých mužov „spôsobilých na vojenskú službu“ vo veku od 18 do 60 rokov, aby ich povolala do vojenskej služby. Žiadame otvorené hranice a sme solidárni so všetkými dezertérmi a dezertérkami z vojnovej logiky, či už z Ruska, Ukrajiny alebo iných krajín.
Našou odpoveďou na imperiálne vojny nie je upadnúť do militarizmu a patriarchálnych vzorcov, ale vzdorovať im. Posilňovaním emancipačných projektov, antiautoritárskych protestov, bojov pracujúcich, generálnych štrajkov a priamych akcií.
Bojujme proti kapitalistickému vojnovému štátu!
Otvorme hranice EÚ, podporme všetkých utečencov!
Solidarita s dezertérmi a emancipačnými protestnými hnutiami!