V týchto dňoch sme rovnako nahnevaní a frustrovaní. Nemáme pripravené odpovede. Vieme však, že nesmieme obetovať rôzne zápasy sociálnych hnutí logike a predpokladaným obmedzeniam vojny. Práve v týchto časoch musíme rozvíjať základy emancipačných sociálnych hnutí!
Ruská invázia na Ukrajinu je agresívnou vojnou, ktorá je pokračovaním autoritárskej vnútornej politiky Ruska a snaží sa o získanie moci, ktorá je ideologicky spojená s predsovietskymi, cárskymi časmi. Vojna je zároveň zakotvená v kapitalistickej súťaži o hegemóniu, trhové podiely a sféry vplyvu medzi globálnymi mocenskými blokmi Ruska, Číny, USA a EÚ.
Geostrategické ciele NATO sa riadia touto konkurenčnou logikou rovnako. Je to medzinárodná vojenská aliancia na presadzovanie vlastných záujmov. V konečnom dôsledku ide o vojnovú alianciu štátov a nie o demokratickú inštitúciu „slobody“, ako sa v súčasnosti deklaruje. Neexistovali a neexistujú žiadne “humanitárne” vojny. Existujú len vojny. A na tejto úrovni konfliktu môžu sociálne hnutia len prehrávať. Ich hlavný nepriateľ je preto vždy v ich vlastnej krajine.
Ruská agresívna vojna na Ukrajine tiež využíva logiku takzvaných „humanitárnych intervencií“, aké uskutočnili EÚ, USA a NATO v Juhoslávii, Afganistane alebo Líbyi. Vojna v Sýrii bola aj pre Rusko a člena NATO Turecko vzorovým príkladom, ako sa snažiť o nové postkoloniálne usporiadanie a rozdelenie regiónov do sfér vplyvu podobným spôsobom. Continue reading “Solidarita s dezertérmi a emancipačnými protestnými hnutiami!”