Dnes si pripomíname narodenie španielskeho revolučného hrdinu, antifašistu a najvýraznejšiu postavu španielskej občianskej vojny. Buenaventura Durruti symbolizoval odvážny boj robotníkov a roľníkov v Španielsku a ducha španielskeho anarchizmu.
“Na začiatku roku 1936 žil Durruti hneď vedľa môjho domu, v malom byte v priemyselnej štvrti Sans neďaleko Barcelony. Šéfovia a podnikatelia ho zaradili na čiernu listinu. Nikde si nemohol nájsť prácu. Jeho partnerka Émilienne pracovala ako uvádzačka v kine, aby mala rodina na jedlo a šaty.
Jedno popoludnie sme ho išli navštíviť a našli sme ho v kuchyni. Mal na sebe zásteru, umýval riad a pripravoval večeru pre svoju dcérku Colette a manželku. Kamarát, s ktorým som tam šiel, sa pokúsil zavtipkovať: „Hej, Durruti, ale to sú ženské práce.“ Durruti nevrlo odpovedal: „Vezmite si tento príklad: keď moja žena ide do práce, upratujem dom, ustielam postele, pripravujem jedlo a starám sa o moju dcérku. Ak si myslíte, že sa anarchista musí povaľovať v bare alebo kaviarni, zatiaľ čo jeho manželka pracuje, znamená to, že ste nič nepochopili. ““
★ Buenaventura Durruti. Narodený 14. júla 1896, León, Španielsko.
★ The Brief Summer Of Anarchy.
Buenaventura Durruti sa narodil 14. júla 1896 v Leone, v hornatej oblasti v severnom Španielsku. Nikdy to nebola anarchistická bašta ako Katalánsko alebo Andalúzia. Tam začal už v 14. rokoch pracovať ako železničný robotník. Bol jedným z deviatich bratov (jedného zabili pri povstaní v Astúrii v októbri 1934, ďalší zahynul v boji proti fašistom na madridskom fronte a ostatných zavraždili fašisti). Jeho otec bol železničiarom v Leone a označoval sa za liberálneho socialistu. V roku 1917 sa zúčastnil štrajku organizovaným španielskou odborovou organizáciou UGT (Unión General de Trabajadores), pri ktorom bolo vládnymi vojenskými oddielmi zabitých 70 ľudí, viac ako 500 zranených a cca 2000 štrajkujúcich uväznených bez riadneho súdneho procesu. Po tejto udalosti Durruti utiekol do Francúzska. Brutalita španielskeho štátu mala na mladého Durrutiho hlboký a trvalý vplyv.
Od jesene 1917 do začiatku roku 1920 pracoval v Paríži ako mechanik. Potom sa rozhodol pre návrat do Španielska. Vo Francúzku prišiel do styku s exilovými anarchistami, ktorých vplyv viedol k tomu, že sa po návrate v januári 1919 pripojil k anarchosyndikalistickému zväzu CNT(Confederación Nacional del Trabajo). V týchto rokoch sa zapájal do niekoľkých štrajkov ale nakoniec bol donútený odísť do exilu a skončil v Latinskej Amerike. V roku 1931 však Španielska monarchia padla a Durruti sa vracia do Barcelony spoločne so svojou francúzkou spoločníčkou Emilienne. Vstúpil do Iberskej anarchistickej federácie (FAI) , konkrétne anarchistickej organizácie a spolu s ďalšími ozbrojencami založili skupinu „Nosotros“.
Začiatkom občianskej vojny v Španielsku stál Durruti so svojimi druhmi v čele úspešného ozbrojeného odporu proti Frankovým vojenským jednotkám, sformovaným k obsadeniu Barcelony. Vo veľkej časti Španielska vyhrávali napriek fašistickej prevahe. Anarchistická účasť bola rozhodujúcou pri odolávaní fašistom v celej krajine.
24. júla Durruti odišiel (z Barcelony, kde sa anarchistický cieľ, ktorým je samospráva pracujúcich, priama demokracia a sloboda začínali uvádzať do praxe) s ozbrojenou kolónou smerom k Zaragoze obsadenej fašistami. Táto robotnícka milícia bez dôstojníkov alebo iných vojenských výdobytkov postupovala a zachraňovala aragónsky front pred oveľa lepšie vybavenými jednotkami.
Anarchistické sily podporovali sociálnu transformáciu, ktorá znamenala založenie poľnohospodárskych kolektívov v Aragone, čo rozrušilo autoritárov komunistických a socialistických strán, podľa ktorých sa s pokračujúcou revolúciou nedala vojna vyhrať. Vojna alebo žiadna vojna, títo budúci vládcovia by nikdy neboli za skutočnú demokraciu.
Po oslobodení Aragónskeho regiónu počas Španielskej občianskej vojny poskytol anarchistický odborár a jeden z popredných milicionárov Buenventura Durruti rozhovor pre noviny Star z Toronta. „To, o čo nám tu ide, je zničenie fašizmu raz a navždy.
A áno, aj navzdory vláde. Žiadna vláda na svete nebude bojovať s fašizmom do smrti. … Vieme, čo chceme. Nezaujíma nás, že tam niekde je nejaký Sovietsky zväz, kvôli ktorého mieru a pokoju boli pracujúci v Nemecku a Číne Stalinom ponechaní napospas fašistickým barbarom. Chceme revolúciu tu v Španielsku, teraz, nie snáď po ďalšej vojne v Európe. … Hitlerovi a Mussolinimu naháňame našou revolúciou oveľa väčší strach ako celá Červená armáda v Rusku. Ukazujeme príklad pre nemeckú a taliansku pracujúcu triedu, ako sa vysporiadať s fašizmom.“
Novinár Pierre van Passen tu Durrutiho prerušil a položil mu otázku: „Ale aj keď zvíťazíte, budete sedieť na hromade trosiek“. Durruti odpovedal: „Vždy sme žili v slumoch a rôznych dierach. Na nejaký čas sa s tým popasujeme. Pretože nesmiete zabúdať, že tiež vieme ako budovať. Sme to my, pracujúci, kto vybudoval tieto paláce a mestá, tu v Španielsku, v Amerike, všade. … My, pracujúci, môžeme vybudovať iné, také, ktoré ich nahradia a budú ešte lepšie! My sa trosiek nebojíme ani prinajmenšom. My zdedíme túto zem, o tom niet najmenších pochýb. Buržoázia môže zničiť a zruinovať svoj svet predtým ako opustí javisko dejín. Nosíme nový svet, tu, v našich srdciach. A ten svet rastie každou minútou.“
Durruti stelesňoval pocity a ciele pracujúcich, bol zvláštnym „veliteľom“, ktorého hlavnou výsadou bolo bojovať v prvej línii a ktorého jedinou hodnosťou bola úcta. Jeho odvážny život sa skončil v novembri roku 1936. 15.novembra dorazil so silou 1 800 mužov posilniť obranu Madridu, kde okamžite prešli do úseku najtvrdších bojov. 19teho ho žiaľ zasiahla guľka. Zomrel 20. novembra za svitania a pochovaný bol o dva dni neskôr na Montjuichovom cintoríne v Barcelone. Jeho rakvu sprevádzal dav 500 000 ľuďí, ktorí niesli červenočiernu vlajku anarchizmu (pozri obrázok nižšie). Bol to najväčší pohrebný sprievod, aký sa v tomto meste kedy uskutočnil.
Durruti bol človek, ktorý bojoval za svoj zväz a anarchistické ideály. Nikdy nevyhľadával žiadne zvláštne privilégiá. Rovnako rád konal ako čítal či uvažoval, miloval, sníval a bol odhodlaný urobiť tento svet lepším miestom.
★ Na pamiatku anarchistickej revolúcie z 19. júla 1936
http://libcom.org/history/articles/1896-1936-buenaventura-durruti
https://theanarchistlibrary.org/library/peter-newell-buenaventura-durruti
https://libcom.org/files/The%20Brief%20Summer%20of%20Anarchy.pdf
https://zeleznakolona.bandcamp.com/album/my-sa-trosiek-neboj-me