Rodné mesto ukrajinského anarchistického revolucionára Nestora Machna je už niekoľko mesiacov epicentrom zrážok s ruskými okupantmi. Tí ho každý deň ostreľujú ťažkými zbraňami a snažia sa preraziť a obkľúčiť ukrajinské jednotky.
Ruská invázia sa najrýchlejšie rozvíja na juhu Ukrajiny. Tu sa im za pár týždňov podarilo obsadiť celú Chersonskú oblasť a dosiahnuť hranice Záporožia. Potom plánovali vyraziť na sever a obkľúčiť mohutnú skupinu ukrajinských vojsk v Doneckej oblasti. Všetky plány im prekazilo záporožské mesto Huljajpole.
Toto útulné mestečko, sa nachádza len 1,5 km od frontovej línie. Už niekoľko mesiacov tu nie je voda, elektrina ani plyn. Nie je kde vybrať hotovosť z platobných kariet. Nie sú tu žiadne obchody, okrem supermarketu ATB, ktorý je otvorený len na dve hodiny a berie len hotovosť. Odišlo 95 % obyvateľov. Tí, ktorí zostali (väčšinou starší a chorí ľudia), prežívajú prevažne z humanitárnej pomoci. Obyvatelia žijú v krytoch a pivniciach a spoločne si varia na ulici.
Huljajpole má strategický význam, pretože cezeň prechádzajú cesty do viacerých regionálnych centier – Donecka, Dnepra a Záporožia. Vo veľkej miere prispieva k jeho obrane terén.. Pred vojnou tu žilo takmer 14 000 obyvateľov, môžeme tu vidieť zničené poľnohospodárske podniky, obchody, školy, typické sovietske domy. Nachádza sa tu aj historické centrum mesta, kde sa dodnes zachovali budovy zo začiatku minulého storočia vrátane sídla povstaleckej armády a rodinného domu Machna. V dobách, kedy sa ruské sily snažia Huljajpole zlomiť, obyvateľov spojila solidarita. Do centra občas dorazí humanitárna pomoc, inak pomáhajú len miestni. Ako zázrakom stále stojí uprostred zničeného mesta socha miestneho rodáka. Nestor Machno pred storočím viedol anarchistické povstanie roľníkov.
Nestor Ivanovič Machno (27. október 1889 – 25. júl 1934, Paríž), bol ukrajinský anarchista a revolucionár. Pochádzal zo skromnej roľníckej rodiny. V siedmich rokoch už pracoval ako pastier, v ôsmich chodil do školy, ktorú v dvanástich opustil. V roku 1905 sa pridal k anarchokomunistickej skupine v Huljajpole, ktorá pôsobila najmä medzi roľníkmi a mládežou. V roku 1908 ho cárske úrady odsúdili na smrť za účasť na ozbrojenom útoku, ale pre jeho nízky vek bol trest zmenený na doživotie. Vo väzení sa spriatelil s anarchistom Pjotrom Aršinovom, ktorý mu pomohol rozvinúť anarchistickú teóriu. V roku 1917 bol po februárovej revolúcii prepustený a krátko nato sa vrátil do Huljajpolu. Zostavuje jednotku ozbrojených roľníkov, s ktorými vyvlastňuje pozemky šľachty a rozdeľuje pôdu poľnohospodárom. Keď na jar ďalšieho roku podpísala sovietska vláda brest-litovskú zmluvu, bol nútený túto činnosť ukončiť. V tom čase navštevuje Moskvu, kde sa stretáva s Petrom Kropotkinom. V júli 1918 sa vracia opäť do rodného kraja, ktorý okupujú rakúsko-uhorské jednotky. Machno na čele partizánskej jednotky začína úspešnú sériu útokov na okupantov a sídla miestnej šľachty. Po stiahnutí rakúskych vojsk sa obracia proti ukrajinským nacionalistom. Huljajpoľská oblasť sa nachádza bez vplyvu akejkoľvek vlády, čo vedie k premene miestnej spoločnosti podľa anarchistických princípov. V marci síce boľševici podpísali s Machnom zmluvu o spoločnej vojenskej pomoci proti “bielym” generála Denikina, ale to nemohlo odsunúť do pozadia nepriateľstvo medzi nimi a anarchistami. Neskôr začala sovietska tlač ohovárať a útočiť na machnovcov. Chytení a popravení boli dvaja agenti Čaky, ktorí mali zabiť Machna. Komunistické jednotky vykonali nájazd na Huljajpolské poľnohospodárske komúny. Keď ale boľševici potrebovali pomoc v postupe proti Denikinovi, machnovci im prišli vhod, potom ich opäť postavili mimo zákon a nasledovalo osem mesiacov bojov, ktorých obete rozšírila epidémia týfusu. Červená armáda ale znovu potrebovala Machnovu pomoc proti “bielym”, ktorú dosiahla amnestiou pre anarchistov v sovietskych väzniciach. Situácia sa ale opakovala – Trockij nariadil útok na Machnovo veliteľstvo v Huljajpole. Machnovi sa podarilo utiecť, skrývať sa s neliečenými zraneniami a cez Maďarsko a Poľsko sa s veľkými problémami dostal až do Paríža, kde sa stal spoluautorom “Organizačnej platformy libertínskych komunistov”, ktorú v roku 1926 vydala exilová skupina “Vec práce” tvorená ruskými a ukrajinskými anarchistami. Napísal tiež svoje pamäte končiace decembrom 1918. Posledné roky života žil v biede, chorobe a zabudnutí a tak aj v júli 1934 zomrel.
“Machno bol muž činu, hoci bol zaneprázdnený vojenskými operáciami, snažil sa uskutočniť svoje anarchistické teórie v praxi.” (Paul Avrich)
Žije v tých, ktorí od Ukrajiny po údolie Susa, cez Chiapas a Čile, Argentínu, Mapuche bojujú proti pustošeniu a vykorisťovaniu, za slobodu všetkých krajín sveta!
Od novembra 1918 do júna 1919 budovali machnovci na Ukrajine bezštátnu anarchistickú spoločnosť zvanú Machnovština. Toto územie sa rozkladalo medzi dnešnými mestami Berďansk, Doneck, Záporožie a Dnepropetrovsk. Väčšinu obyvateľov tvorili roľníci a robotníci a spoločnosť bola založená na rovnosti, solidarite a vedomí, že práca každého má pre jej fungovanie svoj význam. Na spoločných záležitostiach sa dohovárali na stretnutiach, na ktorých sa mohol zúčastniť každý a vďaka ktorým každý vedel, čo treba robiť.
Spoločnosť Machnovština sa prispôsobovala anarchistickým hodnotám a najvyššiu možnú mieru sociálnej spravodlivosti zabezpečovala politika slobodných komunít. Systém vzdelávania bol postavený na zásadách katalánskeho anarchistu Francisca Ferrera a ekonomika na slobodnej smene medzi vidieckymi a mestskými oblasťami podľa teórie Petra Kropotkina. Predmetom smeny bol všetok tovar od poľnohospodárskych plodín a dobytka po priemyselné výrobky.
Machno nebojoval proti Nemcom v “jednotnom fronte” s ostatnými účastníkmi občianskej vojny, zapojil sa do presadzovania anarchistickej spoločnosti v celej jej kráse na svojej pôde – v Huljajpole. A nie preto, že to bola jeho “vlasť”, ale preto, že tam boli jeho priatelia, príbuzní, blízki ľudia, boli tam roľníci, ktorí hlasnejšie ako ostatní reagovali na volanie po slobode.
Ak chcete prispieť online mediálnej skupine z Charkova na obnovu sociálnej štruktúry mesta a pomoc civilným obyvateľom, navštívte túto stránku. Pár šálok kávy vo vašej krajine sa ešte pred vojnou mohlo cenovo rovnať dennej mzde robotníka na Ukrajine!
https://ct24.ceskatelevize.cz/specialy/rusko-ukrajinsky-konflikt/3600178-zivot-se-presunul-pod-zem-nad-ni-ciha-smrt-mesto
https://libcom.org/article/battle-makhnovshchina-heartland-primitive-communism-dystopia-ruins-huliaipole
https://www.afed.cz/text/5722/nestor-ivanovic-machno-1889-1935?lang=czech