14. januára 1921 sa narodil americký anarchistický teoretik, filozof a sociálny ekológ Murray Bookchin. Sformuloval a rozvinul teóriu sociálnej ekológie a urbanistického plánovania v rámci anarchistického, libertariánsko-socialistického a ekologického myslenia. Popredný antikapitalista a zástanca sociálnej decentralizácie v ekologickej a demokratickej línii. Jeho myšlienky ovplyvňovali sociálne hnutia od 60. rokov a nedávno aj demokratický konfederalizmus Rojavy.
Autor dvoch tuctov kníh o politike, filozofii, histórii a mestách rovnako ako o ekológii. V neskorých 90. rokoch minulého storočia založil svoju vlastnú libertinsko socialistickú ideológiu nazvanú “komunalizmus”. Bookchin bol hlasný obhajca antikapitalizmu a decentralizácie spoločnosti. Jeho spisy o libertínskom municipalizme, teórii face-to-face, grassroots demokracii mali vplyv na zelené hnutie a antikapitalistické otvorené akcie, ako je zoskupenie Reclaim the Streets.
Život a spisy
Narodil sa v New Yorku ruským židovským prisťahovalcom Nathan Bookchin a Rose (Kaluskaya) Bookchinovia a bol naplnený marxistickými ideálmi už od svojej mladosti. Pripojil sa k Mladým Pionierom, komunistickej mládežníckej organizácii, už v deviatich rokoch. V neskorých tridsiatych rokoch sa rozišiel so stalinizmom a tiahol k trockizmu. Postupne bol znechutený z autoritárstva, ktoré videl v tradičnom marxizmo-leninizme a stal sa anarchistom. V päťdesiatych rokoch pomáhal založiť Libertariánsku ligu v New Yorku. Cez päťdesiate a šesťdesiate roky pracoval v robotníckych profesiách. V neskorých šesťdesiatych rokoch začal učiť na otvorenej univerzite. To mu nakoniec pomohlo k miestu na Ramapo štátnej vysokej škole v Mahwah. Súčasne v roku 1971 spoluzaložil ústav pre sociálnu ekológiu na vysokej škole Goddard vo Vermonte.
Svoju knihu Our Synthetic Environment (Naše syntetické prostredie) publikoval pod pseudonymom “Lewis Herber” o šesť mesiacov skôr ako Rachel Carsonová knihu Tichá jar. Popisoval široký rozsah environmentálnych problémov, ale na rozdiel od Rachel Carsonovej vzbudil vďaka svojmu politickému radikalizmu malú pozornosť. Jeho priekopnícka esej Ekológia a revolučná myšlienka predstavila ekológiu ako radikálnu politiku. Iné eseje razili od šesťdesiatych rokov inovačné myšlienky o ekologických technológiách. Prednášal na rôznych miestach po Spojených štátoch, pomohol popularizovať predstavu ekológie ako kontrakultúry. Tieto a iné vplyvné eseje zo šesťdesiatych rokov sú publikované v Post-Scarcity Anarchism. V roku 1982 Bookchin vydal Ecology of freedom (Ekológia slobody). Toto dielo malo hlboký vplyv na objavujúce sa ekologické hnutie ako v Spojených štátoch, tak v zahraničí. Bol aktívny v protijadrovej alianci Clamshell v novom Anglicku.
„Tak ako ľudia, tak sa i každý aspekt prírody mení na tovar, zdroj, ktorý sa má bezhlavo vyrábať a následne s ním obchodovať… Drancovanie ľudského ducha trhom je paralelné s drancovaním zeme kapitálom.”
V diele The Rise of Urbanization and Decline of Citizenship hľadal Bookchin demokratické tradície, ktoré ovplyvňovali jeho politickú filozofiu a definoval poňatie libertinského municipalizmu. Oveľa kratší spis Politika sociálnej ekológie, napísaný Janet Biehlovou, potom tieto myšlienky stručne zhŕňa. V roku 1999 sa Bookchin rozišiel s anarchizmom a zahrnul svoje myšlienky do konceptu komunalizmu.
Okrem jeho politických spisov, písal predovšetkým svoje filozofické myšlienky, ktoré označoval ako dialektický naturalizmus. V tomto smere ho veľmi ovplyvnil Hegel. Jeho neskoršie filozofické spisy zdôrazňujú humanizmus, rozum a osvietenské ideály. Jeho posledná hlavná publikovaná kniha bola The Third Revolution, história libertariánskeho hnutia v európskych a amerických revolúciách. Na dôchodok sa odsťahoval z Hobokenu do Vermontu a venoval svoj čas písaniu a prednášaniu po celom svete. Pokračoval s učením do roku 2004. Zomrel na srdcové zlyhanie 30. júla 2006 pri svojom domove v Burlingtone (Vermont) vo veku 85 rokov.
Myšlienky Sociálna ekológia
V eseji Čo je sociálna ekológia? zhrnul Bookchin význam sociálnej ekológie nasledovne: Sociálna ekológia je založená na presvedčení, že takmer všetky naše súčasné ekologické problémy pochádzajú zo zakorenených sociálnych problémov. Z takého pohľadu vyplýva, že tieto ekologické problémy nemôžu byť pochopené, nieto ešte vyriešené, bez dôkladného chápania našej existujúcej spoločnosti a iracionality, ktoré to spôsobujú. Konkrétnejšie: ekonomický, etnický, kultúrny a rodový konflikt, s mnohými ďalšími, je jadrom najvážnejších ekologických narušení, pred ktorými dnes stojíme – okrem tých, ktoré sú spôsobované prírodnými pohromami. Bookchin použil ako prvý termín libertínsky municipalizmus, ktorý opisuje politický systém, v ktorom libertínske inštitúcie priamych demokratických zhromaždení oponujú a nahrádzajú štát.
https://www.afed.cz/text/7283/dalsi-ste-vyroci
http://followers.thcnet.cz/CyberNet/Punk-Rock%20Rebels%20Library/1.%20Anarchist%20Classics/Anarxists%20BOOK%20store/Murray%20Bookchin%20-%20Historie,%20Civilizace%20a%20Pokrok.htm
https://nakladatelstvi.afed.cz/wp-content/uploads/sites/21/2016/04/co_je_socialni_ekologie.pdf