Rok 1968 a celá éra 60. a 70. rokov sa vyznačovali svetovými bojmi; pracovníkov, mládeže, študentov. Proti práci a vykorisťovaniu, proti štátu, triednej spoločnosti, autorite, proti rasovým, sexuálnym a rodovým represiám, proti vojne, dusnej morálke a konformite každodenného života. V rokoch 1967-1968 prebiehali politické protesty a vznikali študenské a iné hnutia v Nemecku, USA, Taliansku, Československu, Poľsku, Japonsku, Mexiku, Švajčiarsku a v ďalších krajínách. Nikde však nedosiahli takej intenzity ako vo Francúzsku.
Pred päťdesiatimitromi rokmi zachvátili francúzsku metropolu mohutné nepokoje, ktoré vošli do povedomia ako parížsky máj. Na jar 1968 sa tam študenti vzbúrili proti zavedenému systému. Žiadali zlepšenie študijných podmienok a koniec gaullismu – francúzskej obdoby konzervativizmu. Rozbuškou bolo uzavretie univerzity v Nanterre 2. mája 1968.
3. mája obsadili ľavicovo zameraní študenti priestory Sorbonny potom, čo vyšiel zákaz o zhromažďovaní sa na pôde Parížskej univerzity. Na zhromaždení sa malo protestovať proti uzavretiu univerzity v Nanterre, ku ktorému došlo predchádzajúci deň. Vzhľadom na nebezpečenstvo, že by mohli vypuknúť násilné nepokoje s pravicovými študentmi skupiny Occident, nechali úrady v popoludňajších hodinách budovu evakuovať políciou. Polícia pri vypratávaní nasadila slzný plyn, 200 študentov bolo zatknutých a odvezených. Ostatní študenti proti tomuto zásahu protestovali a v Latinskej štvrti vypukli násilné nepokoje. Niekoľko tisíc demonštrantov zaútočilo v pouličných bitkách na políciu, ktorá takýto odpor nečakala. Ďalších 600 osôb bolo zatknutých. Dňa 4. mája bola Sorbonna uzavretá. V reakcii na to únie vysokých škôl a študentská únia vyzvala 5. mája k štrajku na všetkých vysokých školách. Komunistická strana sa od týchto protestov dištancovala.
6. mája došlo k demonštráciám, ktoré sa vystupňovali vo večerných hodinách. Demonštranti mali tri požiadavky: otvorenie univerzity v Nanterre, stiahnutie polície zo Sorbonny a prepustenie zadržiavaných študentov. Potom, čo boli odmietnuté, začalo viac ako 10 000 demonštrantov stavať barikády z prevrátených áut a vytrhaných dlažobných kociek. Okrem samotných vysokoškolákov sa týchto akcií zúčastnili aj mladí nezamestnaní, študenti, robotníci a prisťahovalci. Hovorcovia študentov spočiatku nedostávali v médiách žiadny priestor na vyjadrenie. Demonštrácia a nepokoje pokračovali aj v nasledujúcich dňoch. Úrady a polícia reagovali represívne. To sa odrazilo aj na reakcii miestnych obyvateľov, ktorí (hoci ich autá boli častokrát poškodené) reagovali často solidárne a ponúkali demonštrantom jedlo alebo možnosť úteku. Continue reading “Parížsky máj 68”
★ Dunstan Bruce z Chumbawamba zverejnil upútavku na svoj dokumentárny film „I Get Knocked Down“. Film rozpráva príbeh o tom, ako kapela ovplyvnila jeho život a o tom, čomu sa venuje po jej skončení. Zdá sa ale, že nie je len o histórii samotnej Chumby. V traileri sú členovia rôznych kapiel, napríklad Penny Rimbaud z Crass, Sean Forbes z Hard Skin či Ian Mackaye z Fugazi. Trailer si môžete pozrieť nižšie.
Kolumbia prechádza krízou, ktorá sa v posledných mesiacoch zhoršila v dôsledku mnohých reforiem (dane, zdravotníctvo, dôchodky), ktoré chce fašistická vláda Demokratického centra na čele s Ivanom Duquom a Álvarom Uribe Vélezom zaviesť na kolumbijský ľud. Ľudia z ULET-AIT (anarchosyndikalistická skupina) spoločne s mnohými sociálnymi, politickými a občianskymi organizáciami sa rozhodli zostať v uliciach, pokým nebudú tieto reformy stiahnuté a vláda nezačne reagovať na masaker stoviek ľudí, ktorí sa postavili proti extraktivizmu , policajnému a štátnemu násiliu a proti politike plodiacej životné neistoty.
Piatok 21.5.2021 
Prvého mája zverejnila Priama akcia výzvu a dotazník, ktorým by chcela podporiť rozbehnutie aktivít v regiónoch. Zapoj sa.
8.mája uplynulo 76 rokov od konca Druhej svetovej vojny. Svet si tento deň pripomína a oslavuje ako deň víťazstva nad fašizmom. Je dobré pripomínať si tragickú minulosť, spomenúť si na odvahu a odhodlanie ľudí, ktorí sa postavili zvrátenému réžimu na odpor. Je však čo oslavovať? Fašizmus je v súčasnej spoločnosti stále prítomný. Či už v podobe neonacistov a neofašistov alebo v podobe rôznych pravicových strán a skupín rozťahujúcich sa vo verejnom a politickom priestore. Dôkazom sú silné neofašistické a konzervatívne pravicové strany v našom parlamente, protiutečenecky ladené politické skupiny a nálady u nás i v susedenom Česku, stovky až tisícky ľudí pochodujúcich pod zástavami neonacistických skupín v Poľsku, znevažujúcich obete druhej svetovej vojny, útočiacich na práva menšín a reprodukčné práva žien, fašistický premiér Maďarska, prezident Turecka a celkový vzostup týchto tendencií v Európe i vo svete.
3. mája 2021 vyplávala od mexických brehov loď “La Montaña” (Hora), na ktorej palube sa nachádza delegácia zapatistických žien, mužov a ďalších, na ceste do Európy. Hlavným cielom výpravy je návšteva Madridu pri príležitosti 500. výročia dobytia Aztéckej ríše conquistadorom Hermánom Cortézom 13. septembra 1951, ktoré započalo kolonizáciu teritórií dnes známych ako Latinská Amerika. 
Po 500 rokoch priplávajú potomkovia Máyov do Európy, aby nahlas povedali, že už necítia žiadny smútok ani horkosť. Prinášajú nám posolstvo, že iný svet – svet , do ktorého sa vojde veľa svetov – je možný.