Medzinárodná asociácia pracujúcich (IWA) bola založená v roku 1922 a tento mesiac oslavuje sté výročie svojho vzniku. V priebehu minulého storočia zastupovala milióny ľudí, čelila represiám štátnych síl a odrazila sa od priepasti. Bojovala za zrušenie kapitalizmu a štátu, zavedenie libertínskeho komunizmu, priamej demokracie a samosprávy pracujúcich.
Hoci počiatky anarchistického zväzu siahajú až k Prvej internacionále a neslávnemu rozkolu s marxistami v roku 1872, jeho kľúčovým momentom bolo obdobie po prvej svetovej vojne.
Keď v rokoch 1917 – 18 povstali roľníci a robotníci v Rusku, zavládol optimizmus, že svet je konečne svedkom začiatku veľkej revolučnej vlny. Mnohí anarchisti z rozpadajúceho sa ruského impéria sa vrátili, aby pomohli s rozvíjajúcim sa bojom.
Revolúcia však bola zradená. Frakcia pod vedením Lenina, Trockého a Stalina prevzala kontrolu nad mnohými robotníckymi radami (sovietmi), prežívajúcimi štátnymi inštitúciami a vojenskými formáciami. Vytvorili takzvaný “štát pracujúcich”, ktorý v skutočnosti autonómiu pracujúcich potláčal. Zlúčili odbory so štátom, čím ich urobili neúčinnými a znovu zaviedli mnohé kapitalistické postupy.
Nová “sovietska” republika vytvorila Tretiu internacionálu (Kominternu) pod svojou priamou kontrolou a Profinternu (medzinárodný orgán zalo-žený Komunistickou internacionálou s cieľom koordinovať komunistické aktivity v rámci odborov) pre odbory, do ktorej boli revoluční syndikalisti spočiatku pozvaní, ale po príchode do Ruska zistili, že ich súdruhovia čelia boľševickým represiám. S rozvrátením priamej demokracie, boli publikácie zakazované a anarchistom a revolučným syndikalistom hrozilo zatknutie a poprava.
Anarchisti a revoluční syndikalisti odmietli ruskú kontrolu aj vzostup sociálnodemokratického odborového hnutia a rozhodli sa, že je načase vytvoriť odborovú internacionálu, ktorá by bojovala za pracujúcu triedu.
V zime 1922 – 1923 sa ilegálne stretli v Berlíne za účasti zástupcov z Argentíny, Čile, Dánska, Francúzska, Nemecka, Talianska, Mexika, Holandska, Nórska, Portugalska a Švédska. Najväčšiu organizáciu zo všetkých, španielsku CNT, zatkli cestou do Berlína a jej delegáti sa pripojili až nasledujúci rok. Tieto organizácie spolu vytvorili Medzinárodnú asociáciu pracujúcich, ktorá predstavovala členstvo miliónov ľudí.
V nasledujúcich rokoch sa pridali ďalšie syndikalistické odbory a propagandistické skupiny a IWA nadviazala pracovné vzťahy v celej Amerike a v Afrike.
V nasledujúcom desaťročí, však došlo k ešte väčšiemu potlačovaniu radikálov. V roku 1937 sovietmi podporovaná španielska republikánska vláda, ktorej prežitie v boji proti Francovmu fašistickému povstaniu rok predtým záviselo od anarchistických bojovníkov, rozbila revolúciu predtým, ako bola sama porazená. Fašistické režimy vyrástli v celej Európe. Ich nástup znamenal zákaz anarchistických a syndikalistických zväzov, prenasledovanie ich členov, zatýkanie a často aj popravy. Mnohí sa rozhodli organizovať tajne alebo odišli do exilu. Na konci druhej svetovej vojny, represie, ako aj skutočnosť, že mnohé organizácie zohrávali dôležitú úlohu v odboji a partizánskom ťažení, spôsobili, že mnohé skupiny pridružené k IWA prestali byť aktívne alebo zanikli.
Až v roku 1951 bola IWA schopná zvolať ďalšiu konferenciu. Napriek ťažkostiam dvoch desaťročí kontrarevolúcie a globálnej vojny sa objavilo mnoho predtým pridružených sekcií, hoci značne oslabených. IWA tak mohla obnoviť svoju činnosť. Výrazne chýbali organizácie z východnej Európy, kde nové sovietske režimy zakázali štrajky a slobodné odbory.
Keď sa začali vytvárať tábory studenej vojny, USA intenzívne investovali a vyvážali svoju antikomunistickú ideológiu aj proti sociálnodemokratickým vládam v Latinskej Amerike, Afrike a Ázii. V tomto globálnom boji o moc medzi dvoma subjektmi, ktoré boli aktívne nepriateľské voči libertariánskemu socializmu, bol pokrok pomalý.
Koncom šesťdesiatych rokov však narastala nespokojnosť s povojnovým usporiadaním a Európou sa prehnala vlna revolučného nadšenia, najmä vo Francúzsku 1968 a Taliansku 1969. Po smrti Franca v roku 1975 sa po desaťročiach exilu konečne vrátila do Španielska aj CNT a rýchlo sa rozšírila.
V 80. a 90. rokoch sa pridávali ďalšie skupiny, ktoré zastupovali pracujúcich v Austrálii, Brazílii, Japonsku, Británii a USA. Napriek sporom a rozkolom sa naďalej rozrastala a po rozpade Sovietskeho zväzu vznikali nové sekcie, napríklad poľská ZSP, ruská KRAS, srbská ASI a slovenská PRIAMA AKCIA – a najnovšie Bangladéšska anarchosyndikalistická federácia.
IWA vznikla v búrlivom období, v dobe rastúceho útlaku. S týmto pozadím bojovala celé storočie. Poučenie z ekonomickej tyranie Západu a zlyhania sovietskeho experimentu, čas len potvrdil odhodlanie IWA postaviť sa proti centralizujúcim silám bohatstva a moci.
Napriek ťažkému útlaku vytrvalo a nebojácne presadzovala organizáciu bez vodcov zdola, priamu a zodpovednú demokraciu, podporovala projekty vzájomnej pomoci, ako aj kontrolu a samosprávu pracujúcich. Či už ide o boj za lepšie mzdy a pracovné podmienky, podporu migrantov a iných marginalizovaných komunít, alebo o odpor voči rastúcej hrozbe globálnej krajnej pravice, úprimná túžba IWA po skutočne zmysluplnom libertariánskom komunizme naďalej jasne horí.
Od roku 2000 je sekciou MAP, ktorá v súčasnosti združuje zväzy a skupiny z 21 krajín sveta aj solidárny zväz pracujúcich PRIAMA AKCIA