V roku 1871 parížsky robotníci prevzali kontrolu nad svojim mestom a vytvorili Parížsku komúnu. Tá bola nakoniec potlačená, pričom za sebou zanechala desiatky tisíc mŕtvych komunardov. Po Európe sa šírila násilná kampaň proti lavici, ktorá zahnala anarchistov do podzemia. Taktika „propagandy činom“ sa zrodila z frustrácie, ktorú kvôli tomu revolucionári pociťovali.
Obhajcovia „ propagandy činom“ si boli vedomí toho, že zabitie tyrana neukončí tyraniu. Niekedy ju používali k odplate za zlo, inokedy aby ukázali zraniteľnosť vládnucej triedy. Jej stúpenci dúfali, že prebudí ducha revolty v masách. V roku 1876 v Berne na konferencii Medzinárodného združenia pracujúcich taliansky anarchista Errico Malatesta prehlásil, že revolúcia „ sa podniecuje viac z činov ako zo slov“ a že akcia je najúčinnejšia forma propagandy. V bulletine Jurskej federácie vyhlásil, „že Talianska federácia sa domnieva, že skutočnosť povstania, smerujúceho k utvrdeniu socialistických princípov činom je najúčinnejším prostriedkom propagandy.“
Nasledujúceho roku uviedli Malatesta a ďalší anarchisti svoju teóriu do praxe. Ako súčasť ozbrojenej milície vstúpili do dvoch dedín v talianskej Kampánií. Vyhlásili koniec vlády kráľa Emanuela, spálili farské záznamy a rozdali peniaze z pokladne výberčieho daní chudobným. Čoskoro prišli vojaci a povstalci boli pochytaní. Aj keď táto skúška neuspela, jej príklad nebol ostatnými anarchistickými revolucionármi prehliadnutý. V nasledujúcich desaťročiach boli napadaní králi, kráľovné, cisári a prezidenti. Continue reading “Od propagandy činom, k revolučným odborom”