Piatok 21.5.2021
17:30
Námestie Slobody
Bratislava
Viac info a FB udalosť TU
Výzva zväzu Priama akcia do regiónov Slovenska
Prvého mája zverejnila Priama akcia výzvu a dotazník, ktorým by chcela podporiť rozbehnutie aktivít v regiónoch. Zapoj sa.
“Stáva sa, že ľudia o sebe nevedia alebo sa trápia s problémom, ako s niečím začať. V dotazníku sme preto zhrnuli naše najbežnejšie aktivity, s ktorými zároveň vieme pomôcť. Veríme, že sa medzi nimi nájdu také, ktoré dokáže robiť hocikto a hocikde. Dotazník tiež poskytuje priestor pre tvoje otázky smerom k nám. Nájdeš ho na tomto odkaze: www.priamaakcia.sk/zapoj-sa. Ak je ti táto snaha sympatická, rozšír ho prosím medzi ľudí, ktorých poznáš alebo pozdieľaj na svojom FB. Vopred ďakujeme.”
Antifašistický 8.máj
8.mája uplynulo 76 rokov od konca Druhej svetovej vojny. Svet si tento deň pripomína a oslavuje ako deň víťazstva nad fašizmom. Je dobré pripomínať si tragickú minulosť, spomenúť si na odvahu a odhodlanie ľudí, ktorí sa postavili zvrátenému réžimu na odpor. Je však čo oslavovať? Fašizmus je v súčasnej spoločnosti stále prítomný. Či už v podobe neonacistov a neofašistov alebo v podobe rôznych pravicových strán a skupín rozťahujúcich sa vo verejnom a politickom priestore. Dôkazom sú silné neofašistické a konzervatívne pravicové strany v našom parlamente, protiutečenecky ladené politické skupiny a nálady u nás i v susedenom Česku, stovky až tisícky ľudí pochodujúcich pod zástavami neonacistických skupín v Poľsku, znevažujúcich obete druhej svetovej vojny, útočiacich na práva menšín a reprodukčné práva žien, fašistický premiér Maďarska, prezident Turecka a celkový vzostup týchto tendencií v Európe i vo svete.
8.mája 1945 pre nás boj proti fašizmu neskončil.
Nezabúdame a neodpúšťame! Boj stále trvá!
(Fotoreport z 8.mája na Slovensku)
Loď so zapatistickou delegáciou mieri k európskym brehom
3. mája 2021 vyplávala od mexických brehov loď “La Montaña” (Hora), na ktorej palube sa nachádza delegácia zapatistických žien, mužov a ďalších, na ceste do Európy. Hlavným cielom výpravy je návšteva Madridu pri príležitosti 500. výročia dobytia Aztéckej ríše conquistadorom Hermánom Cortézom 13. septembra 1951, ktoré započalo kolonizáciu teritórií dnes známych ako Latinská Amerika. 
Po 500 rokoch priplávajú potomkovia Máyov do Európy, aby nahlas povedali, že už necítia žiadny smútok ani horkosť. Prinášajú nám posolstvo, že iný svet – svet , do ktorého sa vojde veľa svetov – je možný.
https://a2larm.cz/2021/05/zapatistky-pluji-do-sveta-hledat-co-nas-dela-rovnymi/
https://www.afed.cz/text/7359/vyprava-ixchel
Anarchosyndikalistický špeciál časopisu Burič
Vyšlo ďaľšie, v poradí tretie číslo slovenského anarchistického časopisu Burič. Na čísle sa podielalo niekolko jednotlivcov a skupín. V prípade, že máš záujem o fyzickú kópiu, píš na buric@riseup.net. Cena je 2€ + dobrovoľný solidárny príspevok. V PDF verzii si ho môžeš stiahnuť TU
Info: priamaakcia.sk
Cacerolazo a mobilizácia mjanmarských punx
Od 1. februára, kedy armáda uskutočnila vojenský puč v Mjanmarsku (tiež známom ako Barma), sa protesty nezastavili. K dnešnému dňu bolo zavraždených viac ako 500ľudí, tisíce väznených, zranených a neznámy počet nezvestných. Medzi tisíckami ľudí, ktorí sa denne mobilizujú, vynikajú punkové kolektívy, ktoré od prvej minúty dávajú všetko do toho, aby sa organizovali. Ich odvaha má však aj daň; väzňov, zranených a zavraždených.
Punkáči vytvorili kolektív s názvom Cacerolazo, ktorý rovnako ako v Čile vzdáva hold nasratému búchaniu hrncami a panvícami. Každú noc tak znie kovový a ostrý zvuk ako zvuková stopa revolty. Označuje pulz odporu a pripomína si stovky úmrtí, ktoré tu vojenská čižma zanechala.
Prvú punkovú sériu vedú kapely The Outcast, The Rebel Riot, Kultureshock a The Slingshot. Za nimi proti represívnej polícii stojí dav mladých s farebnými vlasmi, ošúchanými riflami a vybíjanými bundami. Hlasno odsudzujú systematické porušovanie ľudských práv.
Napriek tomu, že si vojenská junta vybudovala silnú kontrolu nad komunikáciou, zasahujúc do celoštátnej televízie, internetu a iných médií, niekoľkým punkovým a antifašistickýmn kolektívom sa podarilo porušiť prísnu vojenskú cenzúru a aktívne informovalo svet prostredníctvom svojich účtov na Facebooku.
Takto sme sa dozvedeli, že iniciatíva Food Not Bombs zostala aktívna a počas protestov dodávala jedlo tým, ktorí to najviac potrebovali.
Ale tiež to, že bola tvrdo potlačená násilím. Jeden z dobrovoľníkov, 24-ročný Japan Gyi, spevák hudobnej skupiny The Outcast, musel byť 14. marca hospitalizovaný po streľbe, ktorá mu zranila pravú ruku.
K udalostiam došlo v meste Hlaing Thar Yar, významnej robotníckej štvrti a priemyselnej enkláve s veľkým zastúpením čínskych tovární, nachádzajúcich sa v západnej časti mesta Yangon. Sektor je jednou z najväčších obcí v krajine a zároveň jednou z najľudnatejších obcí, preto je epicentrom protestov. Pre svoj strategický význam bol režim krutý k svojim obyvateľom. V jediný deň, došlo k 50 úmrtiam a stovkám zranených. V ďalší krvavý deň, ku ktorému došlo 27. marca, bolo zaznamenaných 100 úmrtí vrátane maloletých a väčšina osôb bola postrelená do hornej časti tela – vrátane hlavy.
*
Dejiny represie a smrti
Armáda uskutočnila štátny prevrat 1. februára. Argumentovala to údajným podvodom vo voľbách z 8. novembra 2020, keď strana Národnej ligy za demokraciu (NLD) premiérky Aung San Su Ťij (Nobelovu cena za mier), získala veľkú väčšinu (viac ako 80% hlasov).
Od tohto okamihu bola Aung San Su Ťij zadržaná v jej dome a zvyšok strany (vrátane členov parlamentu) sa skrýva. Barma dosiahla svoju nezávislosť až v roku 1948, po dlhej koloniálnej vláde Britského impéria. Jej vývoj ako nezávislého národa bol dosť dramatický, plný politického a etnického násilia a masakrov proti civilnému obyvateľstvu. Počas prvých rokov mala socialistickú vládu, ale v roku 1962 puč priniesol vojenskú kastu k moci a to trvá takmer 60 rokov. Voľby z 8. novembra 2020 boli druhé, ktoré sa uskutočnili otvorene. Národná liga za demokraciu (NLD), je stredoľavý konglomerát s pseudo-socialistickým podtextom, založená v roku 1988 a vládnucou stranou od roku 2015. Aung San Su Ťij je jej historickou vodkyňou, ktorá sa po dlhom exile
vracia do Barmy viesť protesty za demokratizáciu krajiny. Po návrate bola viackrát v domácom väzení.
História anarchistického 1.mája
Prvého mája si pripomíname pamiatku na štyroch anarchistov popravených za boj za 8-hodinovú pracovnú dobu.
1.mája roku 1886 sa v Spojených štátoch amerických konali mohutné štrajky a demonštrácie na podporu požiadaviek za 8-hodinovú pracovnú dobu. Pokojný protest proti násiliu polície z predošlých dní, ktoré si vyžiadalo obete na životoch pracujúcich na chicagskom Haymarkete, bol 4.mája napadnutý políciou, načo odpoveďou bola vrhnutá bomba. Z atentátu boli obvinení ôsmi anarchisti. Aj napriek žiadnym dôkazom a mohutným protestom po celom svete boli napokon štyria anarchisti 11. novembra 1887 popravení a piaty spáchal pred rozsudkom samovraždu. Ďalší traja boli v roku 1893 zbavení viny s konštatovaním, že celý proces bol zinscenovaný a preukázala sa nevina všetkých obžalovaných. Štát podľa slov obžaloby postavil „Anarchiu pre súd“ a dúfal, že ich smrť bude tiež smrťou anarchistickej myšlienky. 1. máj bol na ich pamiatku neskôr vyhlásený ako Sviatok pracujúcich. Komunistické režimy vo východnej Európe v dvadsiatom storočí degradovali tento deň na manifestáciu svojej moci a tradícia boja pracujúcich za svoje práva bola takmer zahladená. Začalo sa to pred viac ako storočím, keď Americká federácia práce prijala historické uznesenie, ktoré tvrdilo, že od 1. mája 1886 bude zavedená osem hodinová pracovná doba. V mesiacoch pred týmto dátumom sa tisíce ľudí zapájalo do boja za kratší pracovný deň. Kvalifikovaní aj nekvalifikovaní, čierni aj bieli, muži aj ženy, domáci aj cudzinci.
Chicago
Len v Chicagu štrajkovalo 400 000 ľudí. Noviny informovali, že „mlyny sa zastavili a z vysokých komínov tovární nevychádzal žiadny dym.“ Toto bolo hlavné centrum agitácie a tu boli anarchisti v popredí robotníckeho hnutia. Vďaka svojej činnosti sa Chicago nemalou mierou stalo vynikajúcim odborovým centrom a najviac prispelo k osemhodinovému hnutiu. Anarchistické hnutie v Chicagu bolo silné. V roku 1884 tu vydali prvý anarchistický denník na svete Chicagoer Arbeiter-Zeitung a týždenník Fackel a nedeľné vydanie Vorbote. Do roku 1886 mali tieto noviny náklad viac ako 26 000 – čítala ich veľká nemecká prisťahovalecká komunita robotníckej triedy v mes
te. Nechýbali noviny pre anglicky, česky a škandinávsky hovoriacich. Rovnako ako anarchisti z Chicaga, pôsobili v odboroch a organizovali pre pracujúcich pikniky, prednášky, tance, čítania a ďalšie podujatia. Tak pomohli vytvoriť silné putá triednej solidarity, čo znepokojovalo šéfov, ktorí chceli rozbiť organizácie pracujúcich.
Keď sa 1. mája 1886 tohto mesta dotkli osemhodinové štrajky, pripojila sa polovica pracovnej sily v spoločnosti McCormick Harvester Co. O dva dni neskôr sa konalo hromadné zhromaždenie 6 000 členov zväzu „rezačov dreva“, ktorí tiež vyšli do štrajku. Stretnutie sa konalo iba blok od závodu v McCormicku a pripojilo sa k nemu odtiaľ približne 500 štrajkujúcich. Pracovníci si vypočuli prejav anarchistu Augusta Spiesa, o ktorý ho požiadal ústredný odborový zväz. Zatiaľ čo Spies rečnil, vyburcovaní pracujúci stáli spolu a nepoddávali sa šéfom, štrajkokazi sa vydali do neďalekého závodu McCormick. Štrajkujúci, ktorým pomáhali „rezači dreva“, pochodovali po ulici a prinútili štrajkokazov vrátiť sa do továrne. Zrazu dorazilo 200 policajtov a zaútočili na dav s palicami a revolvermi. Spies, pobúrený brutálnymi útokmi, ktorých bol svedkom, odišiel do kancelárie Arbeiter-Zeitung a rozoslal obežník, v ktorom vyzval pracujúcich z Chicaga, aby sa nasledujúce noci zúčastnili protestných zhromaždení. To sa uskutočnilo na námestí Haymarket Square. Prejav tam predniesli Spies a ďalší dvaja anarchisti pôsobiaci v odborovom hnutí Albert Parsons a Samuel Fielden. Continue reading “História anarchistického 1.mája”